09.10.2015, 00:00

Toto je 10 vecí, ktoré by ste mali vedieť o rozpočte

Predvolebný zákon roka je na stole. Obsahuje vládne balíčky, ale aj ambiciózne plány do budúcnosti.

 Toto je 10 vecí, ktoré by ste mali vedieť o rozpočte

Verejná pokladnica je vizitkou každej vlády. Predvolebné rozpočty často charakterizuje rozhadzovanie. HN prinášajú prehľad, ako plánuje odovzdávať štátnu kasu Ficova vláda.

1. Najnižší deficit od krízy

Žijeme si na dlh. Štát si zatiaľ vždy na ďalší rok naplánoval minúť viac, ako má k dispozícii, a tak vzniká schodok verejných financií. Na budúci rok by mal prvýkrát po kríze padnúť pod dve percentá výkonu ekonomiky. Naposledy sa tým slovenské hospodárstvo mohlo pochváliť v roku 2007.„Pokiaľ by sa podarilo splniť odvážny cieľ zníženia deficitu, posilnilo by to dobrý obraz Slovenska v očiach veriteľov,“ hovorí makroanalytik Sberbank Vladimír Vaňo. Slovensko sa však nepotrebuje zlepšovať v šetrení len kvôli svojim dlžníkom, sľúbili sme to aj Európskej únii. Cez fiškálny kompakt sme sa zaviazali v roku 2017 skresať deficit pod pol percenta hrubého domáceho produktu. Návrh rozpočtu plánuje 0,44-percentný schodok na rok 2017 a úplnú nulu o dvanásť mesiacov neskôr.

2. Musíme znižovať dlh

Ak rastú deficity, zvyšuje sa nám štátny dlh. Ten budúcoročný by mal klesnúť o viac ako pol percenta na 52,1 percenta hrubého domáceho produktu. „Pomáhajú nám finančné trhy vďaka uvoľnenej menovej politike Európskej centrálnej banky,“ spresnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Menová politika znižuje výnosy aj našich štátnych dlhopisov, čo znamená, že nám klesajú náklady na obsluhu dlhu. V pokrízových rokoch sa sekera nafúkla a atakovala hranice takzvanej dlhovej brzdy. Tú si v marci 2012 schválili slovenskí poslanci cez ústavný zákon, ktorý trestá vládu, ak prekročí určitú hranicu dlhu. Kvôli budúcoročnému dlhu bude musieť minister financií zdôvodniť parlamentu výšku dlhu spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Od roku 2018 by sa hranica dlhovej brzdy mala znižovať každoročne o jedno percento. Zastaví sa na 50 percentách výkonu ekonomiky. Mimo dlhovej brzdy by sme sa mali podľa rozpočtu ocitnúť o tri roky.

3. Najviac pridali obrane a spravodlivosti

Z ministerstiev dostane na budúci rok najviac pridané rezort spravodlivosti. Viac zdrojov použije ministerstvo na platy sudcov, ktoré sa budúci rok rozmrazia. Väčší rozpočet má obrana, keďže plánuje nakupovať novú techniku. Polepší si aj ministerstvo vnútra. Ako informoval jeho tlačový odbor, peniaze využije na dofinancovanie operačných programov. Zdravotníctvo má viac financií kvôli vyšším platbám štátu za svojich poistencov.

4. Škrt cez rozpočet má životné prostredie

Najväčší medziročný prepad zdrojov má ministerstvo životného prostredia. Rezort bude v budúcom roku hospodáriť len s pätinou peňazí, ktoré má tento rok. Je to hlavne kvôli dosluhujúcim eurofondom, ktoré tvoria značnú časť jeho tohtoročného rozpočtu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude musieť hospodáriť s takmer 100-miliónovým škrtom. „Návrh rozpočtu s istotou nebude ohrozovať realizáciu plánovaných projektov,“ povedal hovorca rezortu Michal Stuška. Diplomacia dostane o 12 miliónov eur menej. Podľa tlačového oddelenia ministerstva zahraničia takto znížený rozpočet nestačí a apeluje na zvýšenie minimálne o päť miliónov eur.

5. Ekonomike sa darí a štát vyberá viac daní

Slovensko má jeden z najvyšších rastov v eurozóne, čo pomáha vláde vybrať viac peňazí na daniach. Na budúci rok predpokladá rast o 3,1 percenta, ktorý môže ešte nakopnúť príchod automobilky Jaguar Land Rover. Hospodárstvo ťahá domáca spotreba a dopyt, ktorému pomáhajú zmrazené ceny. Rastie aj zamestnanosť. Ohroziť nás, ako malú ekonomiku, môžu len väčší svetoví hráči. Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša sme závislí aj od toho, ako čínska kríza ovplyvní našich najväčších obchodných partnerov, hlavne Nemecko. „Rovnako zatiaľ nevieme, ako automobilky ovplyvní emisný škandál,“ dodal. Podľa Vaňa môže štátnym financmajstrom prekaziť plány aj nečakané geopolitické napätie, ako opätovná utečenecká kríza. Na zdravie ekonomiky je nadviazané tiež to, koľko štát vyberie na daniach. Rezort financií tento rok pokračuje v účinnom inkasovaní daní. Aj v budúcom roku plánuje, že vyberie napríklad na dani z pridanej hodnoty o 110 miliónov eur viac.

6. Eurofondy komplikujú rozpočtovanie

Tento rok sa dočerpávajú eurofondy. Aj od toho, či ich všetky minieme, bude závisieť, koľko peňazí nám pritečie z Bruselu na budúci rok. Už tohtoročný plánovaný deficit nám nafúkli nepodarené projekty, ktoré štát stáli 237 miliónov eur. Tieto opravy môžu narásť aj v budúcom roku. „Ubezpečujem vás, že čerpanie eurofondov bude maximálne,“ povedal po schválení rozpočtu minister financnií Peter Kažimír. Podľa najnovších čísel sme vyťažili vyše 80 percent bruselského balíčka. Pre končiace sa eurofondové obdobie sa budúci rok znižuje spolufinancovanie štátu na projektoch o 281 miliónov eur.

7. Obce hospodária horšie

Podľa rozpočtových plánov by sa malo budúci rok dariť väčšine verejnej správy. S prebytkom by mal ukončiť budúci rok Environmentálny či Národný jadrový fond, vyššie územné celky, obce, Národná diaľničná spoločnosť aj Štátny fond rozvoja bývania. Sekeru vyrubí Recyklačný fond, ale i Sociálna poisťovňa. Vďaka tomu, že tento rok vystúpilo z druhého piliera 159-tisíc sporiteľov, sa znížila suma, ktorú inštitúcii dopláca štát, o 271 miliónov. Rizikom v budúcom roku môže byť hospodárenie samospráv. Obce už tento rok mali nižšie príjmy, ako sa predpokladalo a na budúci rok by mali prerobiť 11 miliónov. Sú najčastejším prijímateľom bruselských peňazí, takže ich korekcie sa môžu odraziť v horšom gazdovaní obcí.

8. Kasu ovplyvnia vládne balíčky

Vláda musela v rozpočte nájsť priestor na financovanie druhého balíčka, z ktorého väčšina opatrení začne platiť hneď od januára. Peniaze vyčlenila na školské pobyty, lyžiarske kurzy i nové škôlky. Ráta s nižším príjmom z dane pridanej hodnoty kvôli lacnejším potravinám. Rezort hospodárstva tiež dostal peniaze na vratky za plyn. Štát to vyplatí z lepšieho výberu daní, ktorý by mal byť v budúcom roku vyšší o 143 miliónov eur. Zákon roka ráta aj s tretím vládnym balíčkom, ktorého konkrétne opatrenia vláda predstaví až v decembri.

9. Rezerva na utečencov i nemocnice

Vláda si do budúceho roka odložila bokom desiatky miliónov. Vytvorila si 20-miliónovú rezervu na riešenie utečeneckej krízy. Podľa slov premiéra pôjdu na posilnenie európskych hraníc projektu Frontex a plánované „hotspoty“ na hraniciach Schengenu. Ďalších 50 miliónov sa ušetrilo na nemocnice, ktoré aj tento rok vytvorili sekeru. Až 75 miliónov pôjde na významné investície, ktoré zatiaľ vláda nespresnila. Rezerva na prípadný horší vývoj ekonomiky v rozpočte tentoraz chýba.

10. Ide o predvolebný rozpočet

Končiaca vláda väčšinou pred voľbami rozdáva viac. Minister financií Peter Kažimír deficit znižuje, ale už menej ambicióznejšie ako v minulých prognózach. Po rokovaní vlády šéf rezortu vyhlásil, že cieľ deficitu je reálny a čísla to potvrdzujú. Analytik Tatra banky Boris Fojtík sa obáva predvolebného rozhadzovania. „Môžeme očakávať stúpanie výdavkov a v podstate absenciu reforiem,“ povedal.

Prvá Ficova vláda odovzdávala v roku 2010 štátnu kasu s predpokladaným schodkom 5,5 percenta výkonu ekonomiku. Následne kabinet Ivety Radičovej ukončil rok so schodkom vyšším takmer o 2,5 percenta. Po predčasných voľbách o dva roky neskôr sa naplánoval schodok 4,45 percenta, ktorý nový minister Kažimír okresal ešte o 0,3 percenta hrubého domáceho produktu.