Slovensko sa môže stať menej atraktívne pre investorov. Od leta sa totiž zníži investičná pomoc, ktorú dostávajú firmy od vlády. Stimuly klesnú vo všetkých regiónoch až o pätnásť percent. „Upravená mapa regionálnej pomoci, a teda aj znížené maximálne intenzity investičnej pomoci, budú platiť od júla,“ potvrdzuje hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Rozhodol Brusel
Kým dnes môže stimul pokrývať až polovicu nákladov investície podniku, po novom to bude maximálne 35 percent. A aj to len pre podniky, ktoré sa rozhodnú investovať na východnom či strednom Slovensku. Firmy smerujúce na Západ sa budú musieť uskromniť so stimulom v maximálnej výške 25 percent z hodnoty investície. Výška stimulu totiž závisí napríklad od nezamestnanosti či životnej úrovne ľudí v regióne.
O znížení pomoci rozhodla minulý týždeň Európska komisia. Ako informuje Ingrid Ludvíková zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Brusel rozhoduje o výške stimulov všetkých členských krajín, a to aj napriek tomu, že podpora je výlučne záležitosťou štátnej kasy. „Tieto pravidlá sú tu preto, aby nedošlo k zvýhodneniu niektorých podnikov, prípadne k negatívnemu dosahu či zničeniu konkurencieschopnosti v regiónoch,“ dodáva.
Odborníci, ako aj zástupcovia zamestnávateľov, zmenu vítajú. Už dlhodobo totiž poukazujú na to, že investičná pomoc pre určité podniky deformuje podnikateľské prostredie, keď sú určité spoločnosti zvýhodňované pred ostatnými. „Pričom nevieme vyhodnotiť, ktorý by bol pre ekonomiku najprínosnejší,“ hovorí analytik Iness Martin Vlachynský. Vďaka poklesu výšky stimulov tak bude podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu vláda tlačená do toho, aby zlepšovala prostredie na podnikanie plošne – čiže pre všetky firmy.
Prídeme o investorov?
Okrem toho je podľa odborníkov často otázne, či si firmy stimul skutočne zaslúžia. Príkladom je neznáma košická spoločnosť Grandwood, ktorá mala dostať rekordnú pomoc. Jej zázemie však bolo pochybné. Investor uviedol nesprávne informácie o svojich predchádzajúcich aktivitách, nesprávne referencie a nepresné informácie o svojich odberateľoch.
V posledných rokoch sa zo štátnej pomoci mohli tešiť prevažne zahraničné spoločnosti či ich slovenské pobočky. Podľa odborníkov je tak riziko, že práve pre nižšiu dotáciu od štátu uprednostnia iné krajiny. „Stimuly sú súčasť posudzovania celého zámeru, stretávame sa s tým, že to tvorí zhruba 20 percent vplyvu,“ informuje regionálny riaditeľ personálnej agentúry Manpower Martin Miklánek. Podľa Kičinu sú naším najväčším konkurentom práce Poliaci. Okrem toho sa čoraz viac stávajú zaujímavými krajiny ako Rumunsko či Bulharsko, kde majú firmy nižšie náklady na zamestnanca.
Nakoľko bude mať zníženie investičnej pomoci skutočne vplyv, záleží podľa prezidenta Slovenskej asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku aj od toho, či sa výška stimulu zníži aj v ostatných krajinách. Európska komisia totiž nastavuje kritériá pre všetky členské štáty.