13.09.2014, 00:00

Realitné opachy: Mala byť najmodernejšou v Európe. Skončila ako hanba Slovenska

V 17. časti seriálu sledujeme osud nedostavanej nemocnice Rázsochy v Bratislave.

Realitné opachy: Mala byť najmodernejšou v Európe. Skončila ako hanba Slovenska

Mala byť stavbou, ktorá nemala obdobu v celej strednej Európe. Nielen svojou veľkosťou, ale aj rozsahom služieb a vymožeností, ktoré poznali len v západnej Európe. Nemocnica Rázsochy mala do Bratislavy priniesť nemocnicu tretieho tisícročia. Premenila sa však na horúci zemiak, ktorý pred seba hádzali všetky slovenské vlády. Nečudo, že sa termín dokončenia prekladal päťkrát. Prekladal sa až dovtedy, pokiaľ sa definitívne zavrhol. Slovensku tak zostala opacha, ktorá môže mať pokojne prívlastok „svetová“. Ozruta takejto veľkosti by totiž bodovala v nejednej krajine. Ale vráťme sa o takmer tri desaťročia dozadu.

Spravme to najväčšie, súdruhovia
Bolo leto roku 1986. Po desaťročiach úvah a špekulácií sa v projekte centrálnej nemocnice v Bratislave udial dôležitý krok. Stavbu označili ako „záväznú úlohu štátneho plánu“. Čo to znamenalo? Jednoducho povedané, projekt Fakultnej nemocnice Rázsochy zaradili do „päťročnice“. A čo zaradili do päťročnice, to sa potom plnilo aj na 130 percent.

O rok neskôr už mala nemocnica aj stavebné povolenie. Veľa problémov nenarobilo ani vysporiadanie pozemkov. Tie jednoducho vyvlastnili. Cena bola naozaj symbolická. Asi 0,30 Kčs za štvorcový meter. Mohlo sa začať stavať. A nie hocičo. Projekt, ktorý vtedajší architekti nakreslili, by sa aj v dnešných časoch dal označiť za megalomanský. Nebola to len obyčajná nemocnica so stovkami lôžok. V plánoch by ste našli aj laboratóriá, posluchárne pre študentov či internáty. Architekti mysleli na všetko. Aj preto projekt počítal s výstavbou bytov pre zamestnancov.  

Peniaze došli...
Stavať sa začalo. Prišla však revolúcia a na „dedičstvo socializmu“ sa vlády pozerali akosi cez prsty. Dôležitým medzníkom bol rok 1992, kedy dochádza k prvému výraznejšiemu zastaveniu prác. Hovorí sa o jedno-, maximálne dvojročnom zamrazení projektu. Asi 15-hektárový pozemok tak zostáva na niekoľko mesiacov opustený. Podarilo sa vybudovať všetky hrubé stavby. Diskusie o tom, čo s „monštrom“, neutíchajú. Nakoniec vedú k tomu, že stavba by sa mala prekresliť.

V roku 1995 si architekti znova sadli za stoly a začali „nemocničnú pýchu strednej Európy“ ešte viac vylepšovať. Pribudla jednotka intenzívnej starostlivosti, heliport či príjazdová rampa. Že to vláda myslela s nemocnicou vážne, potvrdzovalo aj uznesenie z roku 1997. Peniaze sa našli, projekt mohol pokračovať. Rázsochy získavajú nové stavebné povolenie, bagre sa do Lamača mohli vrátiť.

... pokusy pribúdali
Bolo však pred voľbami. Okázalé podporenie dostavby nebolo podložené aj finančne. V roku 1997 síce nemocnica dostala 85 miliónov slovenských korún, o rok na to sa suma scvrkla asi na tretinu. A suma potrebná na dokončenie celého projektu sa vtedy počítala na miliardy (asi päť miliárd slovenských korún). Bolo zrejmé, že takýmto tempom to asi nepôjde. Navyše, nespokojní obyvatelia štvrte poukazovali na to, že betonárka, ktorá bola v areáli vybudovaná, sa používala aj na iné účely. Ďalším otáznikom bolo to, že napriek investovaným miliónom bol ruch na stavbe nepatrný. Projekt upadal a pochopila to aj prvá Dzurindova vláda. Ta koncom roka 2000 financovanie stopla.

Nepáčilo sa to mestskej časti Lamač. Dôvody neboli len estetické. Bývalých majiteľov škrelo aj neštandardné vyvlastnenie. Lamač navrhoval nemocnicu premeniť na vedecko-technický park, ktorý by cielil na farmáciu. Neuspel. „Pokúsili sme sa riešiť problém nedostatku peňazí na dostavanie fakultnej nemocnice aj takýmto spôsobom, bohužiaľ, žiadosť v schvaľovacom konaní neuspela,“ povedal pre HN starosta Lamača Ľubomír Plai. Nebola to jediná alternatíva. Spomínala sa aj prestavba na kongresové centrum či dokonca sídlo európskej inštitúcie. Krajina sa totiž pripravovala na vstup do Európskej únie.

Najkreatívnejší návrh
Jednou zo spomínaných možností bolo dokonca aj prerábka na obytnú zónu. „Chceme riešiť koncepciu tohto územia, musíme povedať, čo pôjde preč, alebo či tam bude nemocnica. Ak tam nemocnica bude, predurčilo alebo aspoň ovplyvnilo by to naše ďalšie zámery. Uvedomujeme si, že musíme urobiť niečo, čo by v maximálnej miere zachránilo alebo udržalo tie prostriedky, ktoré tam mesto investovalo,“ vysvetľoval v roku 2001 primátor Bratislavy Jozef Moravčík.

Ak by sa však udeľovala cena za najinovatívnejší návrh, asi by bol víťazom minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Ten chcel do celého areálu presťahovať všetky ministerstvá. Jednak by tým ušetril na nájomnom, na druhej strane by vláda mohla rozpredať, resp. prenajímať pomerne lukratívne budovy rozsiate po celej Bratislave. Neuspel. Rovnako dopadla aj snaha odpredať celý areál. Hocikomu. Problém nebol ani v kúpnej cene, ale skôr v ďalších nákladoch na sanáciu rozostavaných budov.   

Iskierka nádeje
Rok 2008 priniesol drobnú iskierku nádeje. Ministerstvo zdravotníctva na čele s Richardom Rašim navrhlo dostavbu nemocnice. Tá mala slúžiť nielen pre pacientov, ale aj pre študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Tento nápad posvätil aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič: „Bratislava potrebuje takéto zariadenie.“

Začala sa teda vypracúvať štúdia. Jej výsledok sme sa dozvedel v roku 2009. Ako inak, pred voľbami. Odporúčanie znelo „dostavať“. Náklady na dokončenie? Maličkosť. Asi 480 miliónov eur. Na jar 2010 ministerstvo dokonca našlo cestu, ako prísť k peniazom. Jeden z variantov bol úver, druhý PPP projekt za pomoci súkromného partnera. „Išlo by o dodávateľský úver, t. j. počas dostavby nemocnice by dlžníkom bol dodávateľ stavby a možnosť čerpania do výšky 550 miliónov eur,“ priblížilo ministerstvo. Úver sa mal splácať 20 až 25 rokov. Bolo pred voľbami, po nich podobné úvahy padli. Vláda Ivety Radičovej si projekt Rázsochy neosvojila. Aj keď sa špekulovalo, že by sa mohol dostať do programu vlády ako jedna z priorít, nakoniec sa tak nestalo.

Zastavená. Vraj definitívne
Rozuzlenie priniesla zatiaľ ostatná vláda Roberta Fica. Na začiatku svojho volebného obdobia sa zaviazala projekt dokončiť, dala si však podmienku. Má byť prihliadnuté na ekonomické aspekty. Ako sa neskôr ukázalo, práve to rozhodlo. Na dnešné podmienky je areál nevyhovujúci. Namiesto dostavania Rázsoch chce vláda podporiť výstavbu úplne novej nemocnice. Rozpočet je určený na 250 miliónov eur.

A čo Rázsochy? Šanca na ich dokončenie je nulová. Nádej si môžu robiť majitelia pozemkov pod areálom. Podľa časti právnikov by totiž mohli byť vrátené, keďže boli vyvlastnené na konkrétny účel a ten nebol zrealizovaný. Či a kedy sa to stane, je otázne. Náklady na zbúranie „betónového monštra“ budú totiž astronomické. Aj preto sa môže Slovensko tešiť, že o „stavbu storočia“ tak skoro nepríde...

Ak máte vo svojom okolí REALITNÚ OPACHU, pošlite nám svoj tip na adresu tomas.vasuta@ecopress.sk.

Súvisiace články