Štát objavil nový zdvoj príjmov – vývoz vody zo Slovenska do zahraničia. Ministerstvo životného prostredia predkladá návrh zákona, ktorý robí z vody podnikateľskú komoditu. Kým v arabských štátoch vyvážajú ropu ako strategickú surovinu, u nás by to mohla byť práve voda. Štát dokonca počíta s jej zdanením 40 percentami.
Kontrola
„Štát nemôže vypúšťať spod kontroly takéto strategické bohatstvo,“ hovoril o vode pred piatimi rokmi premiér Robert Fico. Podľa nového zákona však bude mať vláda pri obchode s vodou voľné ruky. Bude rozhodovať o tom, kto bude môcť vodu predávať, resp. vyvážať. „Každá preprava vody cez štátnu hranicu bude podmienená schválením vlády,“ vysvetľuje hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Prvý v regióne
Zákon nemá v regióne obdobu. Odborníci však odhadujú, že záujem o slovenskú vodu bude veľký. „Bohaté vodné zdroje Slovenska sú predmetom veľkého záujmu zahraničných podnikateľských aktivít, ktoré v konečnom dôsledku pripravia Slovensko o rozhodovanie využívania vodných zdrojov v prospech občanov,“ uvádza odborník na oblasť ochrany životného prostredia Dušan Lúčanský. Aj preto sa voči návrhu formuje vlna odporu. Vláda nebude schopná „zabrániť ovládnutiu vodných zdrojov vybranými podnikateľskými subjektmi na nekontrolovateľný vývoz vody do zahraničia,“ píše sa v hromadnej pripomienke k novele.
Aktivistom sa nepáči hlavne premena na podnikateľskú komoditu. „Zmena, ktorú novela vodného zákona prináša do vodnej politiky, je legalizácia predaja a vývozu vody do zahraničia za účelom jej využívania na podnikateľské účely,“ uvádza Elena Fatulová, predkladateľka hromadnej pripomienky k návrhu novely.
Nejasné znenie
Ministerstvo životného prostredia sa však bráni a zdôrazňuje, že pri prevode vody bude potrebné zachovať prednostné určenie vo verejnom záujme. Otázkou však ostáva, čo znamená verejný záujem. „Tento pojem bol použitý už vo viacerých predpisoch, no dosiaľ nebol zadefinovaný. Takže tento zákon pracuje s maximálne vágnymi pojmami, akými sú strategický význam pre štát a verejný záujem,“ vysvetľuje Martin Palaj z Advokátskej kancelárie Králik & Partners.
Nový biznis pritom prinesie peniaze nielen podnikateľom, ale aj štátu. „Úhrada za odber vody určenej na prepravu alebo prevod vody z dôvodu jej strategického významu a verejného záujmu je 40 percent z ceny za predaj tejto vody v cieľovej krajine,“ píše sa v návrhu zákona. Získané prostriedky budú príjmami Environmentálneho fondu. „Pokiaľ by z toho mala bohatnúť iba úzka skupina ľudí, som proti,“ uvádza prognostik SAV Pavol Kárász.
Brzda z Bruselu
Aktivisti v hromadnej pripomienke žiadajú aj o zladenie vodného zákona s požiadavkami Rámcovej smernice o vode. „Odmietnutie by bolo dôkazom vedomého porušovania komunitárneho práva Európskej únie štátnymi orgánmi,“ hovorí Jaroslav Baran z OZ Rieka, združenia na ochranu vodných tokov, taktiež predkladateľ hromadnej pripomienky.
Súhlasí aj advokát. „Rámcová smernica hovorí, že ,Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým'. Takže zákonodarcovia musia mať na zreteli, že vnútroštátne právne predpisy musia byť v súlade s úniovým právom,“ vysvetľuje Martin Palaj. Ako ďalej pokračuje, pokiaľ by bol zákon v rozpore so smernicou, potom by v tejto časti zákon nemal byť účinný a nemal by vyvolávať žiadne právne následky. Zároveň by štát mohol byť zo strany orgánov Európskej únie sankcionovaný. Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a na prípadné zmeny je ešte priestor.
Ministerstvo sa bráni
"V návrhu novely vodného zákona ide o ochranu vodných zdrojov Slovenskej republiky, ktorá má zaviesť pre prípadný vývoz vody za hranice SR tvrdé a prísne pravidlá," píše vo vyhlásení Ministerstvo životného prostredia. To, že štát plánuje obchodovať s vodou alebo takýto obchod podporovať, je podľa neho nezmysel.