Po tohtoročných zmenách v odvodoch však už nemajú ani jedného. Ich zamestnávanie sa totiž výrazne predražilo. „Ak príde nával zákaziek, tak sa s klientmi radšej dohodneme na posune termínov, než by sme mali kvôli tomu prijímať dohodárov,“ hovorí riaditeľ firmy Vladimír Dlhopolček.
Keďže dohodárov potrebovali iba počas návalu zákaziek, neoplatilo sa im s nimi uzatvoriť klasickú pracovnú zmluvu. Podobne zjavne premýšľalo množstvo ďalších firiem. Podľa najnovších údajov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií len 2 250 až 3 500 dohodárov prešlo po zmenách na zamestnanecký pomer. A to napriek tomu, že vláda si od zavedenia odvodov sľubovala prechod od dohôd ku klasickým zmluvami Ako dodáva odborníčka na sociálne veci Ľubica Navrátilová, ak sa skutočne zamestnala len takáto časť dohodárov, vláda svoj cieľ nenaplnila. A firmy to vysvetľujú jednoducho – dohody sme mali naozaj najmä na sezónne práce.
Rezort práce však neúspech odmieta. Podľa jeho hovorcu Michala Stušku aj vďaka ich opatreniam stúpol počet zamestnancov o 47-tisíc. „Pre týchto ľudí to úspech určite je.“
Štát v rozpočte počíta s tým, že od dohodárov dostane v tomto roku 138 miliónov eur navyše. Vo svojich odhadoch už počítal s tým, že časť dohôd zanikne. Ani súčasný vývoj tak nemusí jeho plány naštrbiť.
Cena práce sa vyrovnala
V praxi totiž od dohodárov vyberá v mnohých prípadoch rovnakú sumu ako od zamestnancov. Zachovanie dohôd namiesto presunu do zamestnaneckého pomeru tak pre štátny rozpočet v konečnom dôsledku neznamená žiadny problém.
Problémy však má od začiatku roka pre zmeny časť firiem. Tie, ktoré sa rozhodli zmeniť dohodárov na zamestnancov, tak urobili podľa poradkyne Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslavy Lukačovičovej v prípade ľudí, ktorí pracovali pre firmu dlhšie a nie iba sezónne. Ak totiž zamestnáva pracovníkov, ktorí nie sú študentmi alebo dôchodcami, tak už na samotnej cene práce neušetrí. Je rovnaká ako v prípade zamestnania aj dohody.
Pri zamestnaní dohodára môže dokonca v niektorých prípadoch ušetriť. A to vtedy, ak sa s ním dohodne na nepravidelnej výplate mzdy. „Takáto dohoda nezakladá vznik nemocenského poistenia, takže ušetrí časť odvodu do sociálnej poisťovne,“ vysvetľuje Lukačovičová.
Podľa konateľky firmy Účtovná jednotka Veroniky Dubielovej však mnohí zamestnávatelia zostávajú aj naďalej pri zamestnávaní na dohody. Nemusia totiž riešiť nárok na dovolenku, odstupné či stravné lístky ako pri zamestnancoch
Samotné firmy však tvrdia, že prijímať dohodárov do pracovného pomeru by bolo pre nich ekonomicky nevýhodné. Väčšina z nich si totiž dohodármi vypomáha iba v čase sezóny, prípadne ich využíva na drobné údržby. Tak ako riaditeľ firmy Destav Jaroslav Ďuriš. „Bolo to niečo, čo sme robili navyše, avšak dokážeme sa bez toho zaobísť,“ hovorí.
Obeťou sú chudobní
Podľa Navrátilovej sú obeťami reformy dohodárov z dielne ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) najmä chudobní, ktorí na rozdiel od bohatších boli ochotní pracovať aj za nízke odmeny. Argumentuje tým, že až 57 percent všetkých dohodárov malo v roku 2010 ročný príjem nižší ako 400 eur.
„Zamestnávatelia určite nebudú naďalej uzatvárať dohody s nízkymi odmenami, lebo to prestalo byť pre nich zaujímavé,“ hovorí odborníčka na sociálne poistenie. Ak podnikatelia niektorých dohodárov zamestnali, tak najmä takých, ktorí mali vyššie odmeny.
Navrátilová si preto myslí, že rezort práce by mal prehodnotiť povinné poistenie osôb s nízkymi príjmami. „Poučme sa z Českej republiky, tam napríklad existuje limit príjmov 2 500 českých korún, do ktorého nevzniká povinné nemocenské poistenie.“ Dôvod, prečo je to tak, je podľa nej jednoduchý. Poistné z takejto sumy sa totiž podľa nej neoplatí vyberať. Zároveň však dávky z nízkeho poistného môžu narušiť rovnocennosť príjmov a výdavkov z nemocenského poistenia.