12.02.2016, 00:00

Na super diaľnici bez diaľnice

Dejiny slovenského internetu 13. februára oslavujú svoje výročie. Presne 24 rokov sme ako-tak online.

Ak vypovie poslušnosť, po troch minútach pociťujete abstinenčný syndróm. Po piatich vami lomcuje mierna triaška, po desiatich vás chytá amok a svet stráca zmysel. V prípade, že tieto syndrómy sú vám neznáme, máte skvelú prácu. Alebo patríte medzi tých šťastlivcov, ktorých absolútne nič nerozhodí.

Reč je o super diaľnici zvanej internet.

Kto si už spomenie, že 13. február roku 1992 bol revolučným dátumom digitálnej éry vo vtedy ešte Československej republike? V tento deň u nás prichádza k pripojeniu na celosvetovú sieť s tromi dvojitými véčkami. WWW – World Wide Web – sú dnes neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Tých novinárskych nevynímajúc.

Dvetisíc strán na diskete

K tomu výročiu treba niečo napísať. Zadanie pristane na mojom písacom stole. Pre zatraktívnenie mám tému mám spracovať bez pomoci internetu. Dozvedám sa akurát dátum výročia a miesto, kde sa to celé odohralo – pôda vysokej školy ČVUT v Prahe. Zadávatelia témy si tieto informácie stopercentne vygúglili a ja mám dodržať šibeničný termín. Ešteže si môžem ponechať mobil.

Chytá ma panika, keď v hlave oživujem spomienky na novinársku prácu v minulosti. Informácie ste si museli zháňať s oveľa vyšším výdajom energie a času. „Spracúvali“ sa na písacích strojoch a prakticky len do večerných hodín. Neskôr už hrozilo, že pri dverách zazvoní nahnevaný sused. Pamätám si, keď sa mi spolu s priateľmi podarilo získať od Nadácie Charty 77 prvé počítače, aby sme mohli vydávať nezávislé periodikum. Šialene drahé PC 286, to boli ale bomby! Vkladali sa do nich diskety s brutálnou kapacitou. Neviem, akou veľkou (nemôžem gúgliť), ale na nálepku prvej diskety som s nadšením napísal:2000 strán autorského textu! A ten tichý chod počítača...

Písací stroj putoval do pivnice. Svetlo božie uzrel potom len raz. Fascinoval deti, ktoré doň začali s elánom búšiť. Celkom im to šlo, prišli za mnou len s dvomi problémovými otázkami: keď sa nevedeli preťukať na nasledujúci riadok – kde to má klávesu ENTER, a keď chceli čosi vymazať – kde to má tlačidlo DELETE.

Slimačie tempo len pre nadšencov

Internet, tak ako ho poznáme v súčasnej podobe, nevtrhol do útrob počítačov okamžite. Výstavba komunikačnej a informačnej novinky sa rozbiehala relatívne pomaly, hoci na porovnanie napredovala rýchlejším tempom ako budovanie slovenských cestných diaľnic. Najprv sa rysovala v podobe textov, postupne pribúdala grafika, obrázky. Pravda, nemohlo ich byť príliš veľa, lebo používatelia potom na tvorcov webových stránok spúšťali vlnu nadávok. Požadovaná stránka sa totiž načítavala veeeľmiii pomaly.

Známym propagátorom internetu na Slovensku bol už zosnulý hudobník Jaroslav Filip. Pred monitorom počítača dokázal presedieť dlhé hodiny. Dnes už prinajmenšom vzbudzuje úsmev, keď Filip v jednej z prvých polemík o (ne) morálnosti sťahovania autorských diel tvrdil, že mu neprekáža, keď si ľudia sťahujú jeho muziku. Naopak, bol na to hrdý. Zdôvodňoval to tým, že na nej musí niečo byť, keď si ľudia jeho 5 MB pieseň sťahujú hodinu a za tento

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN.

Aj vďaka vám môžeme tvoriť poctivý obsah. Zaregistrujte sa do HNkonta a čítajte naše spravodajstvo, analýzy i komentáre. Všetko na jednom mieste a v kontexte. Ďakujeme, vážime si vašu podporu.

HNkonto umožňuje prístup k informáciám z Hospodárskych novín a aj k vybraným titulom vydavateľstva Mafra Slovakia.

HNkonto Vám umožní prístup k digitálnemu obsahu Hospodárskych novín a špecializovaných titulov vydavateľstva MAFRA Slovakia. V prípade problémov, skúste prosím obnoviť stránku (napríklad stlačením [F5] alebo Aktualizovať v okne prehliadača).