Sivá eminencia slovenskej energetiky Jozef Brhel pre HN po prvýkrát priznal, že zarába na slnku. Je jedným z podnikateľov, ktorým sa ušli najlukratívnejšie licencie na fotovoltické elektrárne. Brhel a jeho ľudia majú priamy vplyv v dvoch firmách. „Podnikateľská skupina okolo Jozefa Brhela je minoritným vlastníkom projektu RJ Development,“ odkázal Brhel prostredníctvom svojho mediálneho zástupcu Juraja Puchého. O aktivitách veľkopodnikateľa v tomto biznise sa doteraz iba špekulovalo. Všetko sa začalo meniť v závere minulého roka. HN informovali o konferencii v Izraeli, na ktorej sa mali zúčastniť viaceré slovenské energetické firmy. Brhel bol pri nich uvedený ako kontaktná osoba. Vtedy to ešte podnikateľ nekomentoval. Farbu priznal až teraz.
Medzi prvými
RJ Development bol jedným z deviatich podnikov, ktorá získali na výstavbu slnečných elektrární aj eurofondy. Inak sa elektrina zo slnka dotuje z faktúr spotrebiteľov. A to tak, že štát dá firmám privilégium, aby vyrábali a dodávali do siete zelený prúd, aj keď je drahší. Brhelova firma RJ Development je jednou z mála firiem, ktoré dotuje Brusel aj spotrebitelia elektriny.
Brhelov zelený biznis sa onedlho rozrástol. V boji o dotované elektrárne uspela aj firma Alter energo. „Menované spoločnosti patria do portfólia podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela,“ reaguje Puchý na mená firiem, medzi ktorými je aj táto firma. Síce nedostala eurofondy, no dostala sa na zoznam, ktorý bol v tom čase snom každého solárnika. Krátko predtým vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví kľúčové rozhodnutie o výkupných cenách, ktoré pre firmy predstavovalo zlatú baňu. V tom čase totiž prudko klesali ceny potrebných technológií, čo výrazne znižovalo náklady na výstavbu a skracovalo čas návratnosti investície.
Uspieť však nemohli všetci, keďže drôty, ktoré vedú elektrinu, majú svoju kapacitu. Dvojnásobne to platí pri nevyspytateľných zdrojoch, ako je slnko. Neviete ovplyvniť, kedy bude svietiť a do akej miery zaťažovať prenosovú sieť. Sito mala spraviť štátna firma Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Tá sa stará o siete, ktoré vedú prúd z elektrární do distribučných sietí, ale napríklad aj k veľkým odberateľom. Jej úlohou bolo povedať, koľko slnka do siete pustí. A vybrať firmy. Spomedzi všetkých kritérií, ktoré mala k dispozícii, si vybrala to najprimitívnejšie: Kto prv príde, ten prv melie. Všetko sa odohralo extrémne rýchlo. V piatok 27. novembra štátna firma na svojej stránke oznámila, čo sa bude diať. Do nasledujúceho štvrtka prišlo do sto žiadostí, šancu však dostala zhruba polovica. Prenosová sústava vyhlásila, že väčšie množstvo by mohlo ohroziť stabilitu siete. V užšom výbere sa udržalo 36 firiem. Brhelova Alter energo má na zozname poradové číslo dva.
Jeden z mnohých
Na otázku HN, ako sa Brhelovi podarilo získať takú významnú pozíciu v slovenskej fotovoltike, odpovedal Puchý: „Podnikateľská skupina okolo Jozefa Brhela je len jedným z viac ako tisíc subjektov, ktoré podnikajú v oblasti fotovoltiky. Pri odhadovanom výkone 500 megawattov inštalovaného výkonu všetkých subjektov na celom Slovensku je jej podiel zanedbateľný.“ Je to reálne. Dve Brhelove elektrárne majú súhrnne necelých 7 megawattov. A firiem s takýmto výkonom môže byť skutočne viac. Pozadie biznisu je totiž hmlisté. Nie je isté, aká časť konateľov sú len biele kone, za ktorými stojí niekto omnoho mocnejší. Ďalšia vec je, že značná časť licencií sa dostala do rúk špekulantom, ktorí ich predávali. A po tretie, firmy, ktoré nemali známych, využili iný úskok. Rozdelili elektráreň na niekoľko menších, pri ktorých si už nemuseli pýtať povolenie od štátu. Potrebovali ho síce od distribučných spoločností, takže bojovať museli naďalej. Ale to už bolo v nižšej lige, na ktorú nepotrebovali až také zázemie. Takéto špekulácie sa diali najmä na začiatku, keď sa bojovalo o povolenia. Keď sa situácia utriasla, elektrárne postupne skupovali investori a fondy. Krikľavým príkladom je skupina zhruba 30 firiem, ktoré mali v názve Solar land. Kúpila ich rakúska firma Renergie, dcérska spoločnosť skupiny Raiffeisen, ktorá má na Slovensku aj Tatra banku. V takejto hmle je skutočne možné, že slovenská fotovoltika má aj väčších hráčov, ako je Brhel.
Postavenie medzi solárnikmi
Čo bolo na Brhelovi výnimočné, bola jeho schopnosť rýchlo otočiť peniaze. Umožňovala to aj dvojaká podpora, teda z eurofondov aj z dotovaných cien. Návratnosť sa mala pohybovať medzi štyrmi a piatimi rokmi. K takémuto číslu sa dopracoval bývalý minister hospodárstva Juraj Miškov (vtedy SaS), ktorý nastúpil po priklepnutí vzácnych licencií. Brhel bol výnimočný aj v tom, že fotovoltiku chcel naozaj robiť. Na rozdiel od iných hráčov s dobrými kontaktmi mu nešlo iba o to, aby získal licencie a potom ich predal.
Jeho slabou stránkou boli, naopak, skúsenosti, ktoré vyplývajú aj z Puchého vyjadrenia. „Rovnaké, ako aj všetci podnikatelia, ktorí sa o danú problematiku začali zaujímať“.
Teraz je na tom už o poznanie lepšie. Čo sa týka slnečnej elektriny, jeho firmy vedia všetko podstatné: vedia spraviť aj spravovať elektráreň z technologickej aj manažérskej stránky. Za všetko hovoria skúsenosti Brhelovej Alter Energo. Tá na svoje stránke uvádza referencie z mnohých veľkých fotovoltických elektrární. A píše, že robí servis aj komplexné služby.
Problém je, že nad Slovenskom, vzhľadom na legislatívu, slnko ako zdroj elektriny zhaslo. Ale aj teraz vidí Jozef Brhel za roh. „Podnikateľská skupina okolo Jozefa Brhela pripravuje v oblasti obnoviteľných zdrojov viaceré projekty v štátoch Európskej únie. Konkrétne ide napríklad o Nemecko a severské štáty. Projekty sú súčasťou dlhodobej stratégie skupiny v súvislosti s plánovanou expanziou na zahraničné trhy,“ hovorí Puchý.
Alter ego znamená po latinsky druhé ja a používa sa najmä v psychológii pri ľuďoch s nejednoznačnou identitou. Alter Energo a fotovoltika boli do tohto momentu zatajovaným druhým ja Jozefa Brhela. Svoju identitu odhaľuje po štyroch rokoch od zrodu slnečnej horúčky.