21.06.2013, 00:00

V odpadoch sa točia ročne stovky miliónov eur

Naoko nezaujímavý sektor a nelákavý biznis. Odpady však v skutočnosti predstavujú veľké peniaze jednoduchým spôsobom, v poplatkoch, ktorých platenie je zo zákona povinné. Objemy peňazí, ktoré sa v odpadovom hospodárstve pretočia za jeden rok, možno rátať v stovkách miliónov eur. "Napríklad za zmesový komunálny odpad je priemerná sadzba poplatku približne 20 eur na obyvateľa za rok, čo je príjem zhruba 100 miliónov eur ročne," ilustruje hodnotu sektora Radovan Kazda, analytik pre environmentálnu politiku a regulácie Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. Je to pri tom len jedna z častí objemu celého sektorového obratu. Závratné čiastky sa podľa odborníkov zmenami, ktoré pre budúci rok chystá ministerstvo životného prostredia, znásobia.

Zisky z kovov
K stovke miliónov eur možno prirátať hneď ďalšiu. Tú, ktorú každoročne inkasujú spoločnosti zaoberajúce sa výkupom, spracovaním a následným predajom obalov a elektrotechnických zariadení. Veľké peniaze sa točia aj v kovovom odpade. Systém je jednoduchý -- fabrika sa za malé čiastky zbaví kovového odpadu, výkupná spoločnosť ho s maržou predá spracovateľovi, ktorý si maržu ešte zvýši a spracovaný materiál predá ešte drahšie, napríklad železiarňam. Summa summárum, stredne veľká spracovateľská firma, akou je napríklad Adawaste zo Šintavy, vyrobí na odpadoch tridsaťmiliónový ročný obrat. Zabúdať netreba ani na zisky firiem, ktoré čerpajú eurofondy na vybudovanie infraštruktúry.

Jednoduchosť neplatiť
Ďalšiu časť tučného koláča tvoria batérie či pneumatiky. Osobitnou kapitolou je recyklačný fond. V roku 2001 ho založil László Miklós (SMK), s cieľom zaviazať firmy k čo najväčším príspevkom určeným na likvidáciu odpadu. Firmy platia do štátom zriadeného fondu poplatky podľa toho, koľko výrobkov z akého materiálu ročne vyrábajú alebo dovážajú. "Bolo to iracionálne východisko, nakoľko pravidlá a povinnosti boli nastavené tak, že spracovateľský trh by vznikol aj bez fondu -- s oveľa lepšou štruktúrou a lacnejšie," hodnotí analytik Radovan Kazda. Problémom je najmä neprehľadnosť systému a jednoduchosť jeho obchádzania. Štefan Škultéry, člen predstavenstva Recyklačného fondu, potvrdzuje, že zatiaľ čo objem slovenských výrobkov rok čo rok narastá, príspevky klesajú. Znamená to, že niektoré firmy príspevkové záväzky nedodržiavajú. Štát ich však nevie nijako vystopovať a penalizovať.

Zdvojnásobenie obratu
Preto prišlo ministerstvo životného prostredia so zmenou. Nový zákon o odpadoch, ktorý v prípade, že prejde schvaľovacím procesom, bude platiť od začiatku budúceho roka, recyklačný fond zruší. Firmy budú zo zákona povinné zriadiť vlastné príspevkové organizácie, ktoré sa majú postarať o likvidáciu nimi vyprodukovaného odpadu. "V pondelok (24. júna - pozn. red.) bude návrh zákona na tripartite. Prešiel pripomienkovaním," informoval nás hovorca Ministerstva životného prostredia SR Maroš Stano. Nový systém rozviaže staré spolupráce. Spracovateľské či distribučné firmy, ktoré mali so štátnym fondom zmluvy, budú musieť o partnerstvo bojovať znova. Je to teda príležitosť pre nových hráčov. Okrem toho sa uvoľní veľké množstvo peňazí a z nového poplatkového systému sa nebudú môcť doteraz neplatiace spoločnosti vyvliecť. "Ak bude vláda sprísňovať regulácie v odpadovom hospodárstve, rast trhu môže byť potenciálne veľmi veľký, s dvoj- i viacnásobne väčším obratom než teraz," hovorí Radovan Kazda.

Prekvapenie a otázniky
Uvedomujú si to aj firmy, ktoré čoraz častejšie znásobujú objemy investícií do nových technológií s cieľom pripraviť sa na zvýšený objem služieb. Nových hráčov na trhu však nie je veľa. Vidieť skôr jav, kedy väčšie spoločnosti skupujú tie menšie. Finančné skupiny sa doteraz do odpadov nepúšťali. Preto je Ave v rukách J&T prekvapením. To, akí budú v odpadovom hospodárstve úspešní, teraz závisí od nového zákona o odpadoch. Úspech odpadového podnikania môže priniesť vyššie zisky, čistejšiu prírodu, ale aj negatíva. "Prinesie to zároveň zvýšenie nákladov pre obyvateľov, ako aj pre priemysel a obchod, ktorých rast to bude naopak brzdiť," konštatuje Radovan Kazda.
Tomáš Lemešani