Príbeh Grandwood Holding ukazuje, aké ťažké je prilákať na východ Slovenska zabehnutých investorov. A to aj napriek snahám vlády smerovať investície do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Z porovnania podmienok investičnej pomoci v krajinách V4 však vyplýva, že Slovensko sa od svojich susedov v štedrosti pomoci nelíši. Maximálna dostupná intenzita štátnej pomoci je u nás v závislosti od regiónu 50-percent oprávnených nákladov, pričom Grandwood dostal 44-percent. Obdobne by pritom zrejme pochodil aj v Českej republike a Maďarsku, kde štát maximálne pokryje polovicu, resp. 40-precent nákladov firiem, ak investujú do zaostalejších regiónov. V Poľsku by zase mohol získať výnimky na daniach od 30 do 50 percent v závislosti od konkrétnej oblasti.
Oficálne kritériá sú pritom podľa analytika Iness Martina Vlachynského jedna vec, no často je významnejšia politická vôľa. „Kritériá nastavujú určité maximálne limity, ale koľko firma dostane a na aký konkrétny účel, je už na dohode politikov. Ak by Poliaci chceli získať konkrétnu firmu, môžu sľúbiť aj niečo nad rámec oficiálnych kritérií,“ pripomína Vlachynský. Poskytovanie štedrých investičných stimulov sa pritom stalo v krajinách strednej a východnej Európy bežným spôsobom, ako prilákať zahraničných investorov. Jednotlivé krajiny sa aj napriek kritike ekonómov predbiehajú v tom, kto dá firmám väčší stimul. „Nie je to pre ekonomiky veľmi zdravé, nehodnotíme to pozitívne, avšak, bohužiaľ, fungujeme v nejakom priestore,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Čo však Slovensko odlišuje od svojich susedov, je zdĺhavý proces poskytnutia dotácie. „Problémom je schvaľovací proces a následne dlhé diskusie o konkrétnej forme podpory. Je pochopiteľné, že investori nemôžu odkladať začiatok investície o rok, rok a pol, mnohé projekty preto končia v zahraničí,“ vysvetľuje podpredsedníčka výboru pre zahraničné investície Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike Lenka Bartoňová. V Poľsku pritom existujú Špeciálne ekonomické zóny, kde sú niektoré úľavy ponúkané automaticky. Maďarsko zase podľa Bartoňovej vyčleňuje na stimuly obrovské objemy peňazí a v Českej republike sa masívne podporujú investície do výskumu a vývoja. „Na Slovensku musí investor, ktorý chce investovať v regióne s viac než 25-percentnou nezamestnanosťou, čakať na stanovisko rezortu hospodárstva relatívne dlho,“ dodala Bartoňová.