22.05.2015, 12:00

Pomoc chudobným alebo len hra s číslami? Ako svet zachraňuje sám seba

Krajiny OSN riešia, ako nežiť na dlh budúcich generácií.

Pomoc chudobným alebo len hra s číslami? Ako svet zachraňuje sám seba

Bol to najväčší samit v dejinách ľudstva. Stretli sa na ňom prezidenti, premiéri a národné delegácie z viac než 150 štátov sveta. Prišli všetci veľkí svetoví hráči. Popri Clintonovi, Castrovi či Arafatovi sedel na samite ako reprezentant Slovenska aj Mikuláš Dzurinda. A debatovali o tom, ako spraviť zo Zeme lepšie miesto pre život

Predstavitelia krajín OSN si v septembri roku 2000 spolu sadli a dohodli sa na ôsmich Miléniových rozvojových cieľoch. Zhodli sa, že sa za najbližších 15 rokov pokúsime znížiť extrémnu chudobu a detskú úmrtnosť, zvýšiť školskú dochádzku, či potlačiť choroby ako je AIDS a malária. Čas na ambiciózne zmeny čoskoro vyprší. Čo sa za dekádu a pol podarilo dosiahnuť?

“Ľudia majú lepší prístup k pitnej vode, zlepšil sa život v slumoch, viac dievčat má prístup k základnému vzdelaniu,” vymenúva niektoré z úspechov Magdy Martinez-Solimán z Rozvojového programu OSN. Kým výsledky niektorých z cieľov je jednoduché odkontrolovať, na iné sa odborníci pozerajú rozpačito.


Snímka: Anton Frič

Pomoc chudobným alebo hra s číslami?

Prvým a najdôležitejším miléniovým cieľom bolo zníženie extrémnej chudoby o polovicu. Znamená to, že do konca roka 2015 má klesnúť počet ľudí, ktorí si musia vystačiť len s 1,25 dolárom na deň. Tento cieľ sa podľa OSN podarilo dosiahnuť dokonca s päťročným predstihom.

Expert na rozvoj a profesor z Univerzity Yale Thomas Pogge však upozorňuje, že ide len o hru s číslami. Chudoba sa meria v tzv. medzinárodných dolároch, imaginárnej mene, nie v dolároch, ktoré získame v zmenárni. Táto mena ukazuje, čo si za jeden dolár môžu v určitom čase kúpiť Američania v Spojených štátoch. Ak by si zaň kúpili napríklad kilo ryže, tak v Afganistane by to bola suma zodpovedajúca kilu ryže v ich miestnej mene. 

“Zmenou definície extrémnej chudoby sa podarilo papierovo znížiť počet chudobných a zlepšiť trend. Počiatočná definícia extrémnej chudoby bola jeden medzinárodný dolár z roku 1985. Potom ju stanovili na 1,08 dolára a neskôr na 1,25 dolára z roku 2005,” povedal pre HN Pogge, ktorý sa venuje monitorovaniu medzinárodného rozvoja.

Za 1,25 dolára v roku 2005 si však Američania mohli kúpiť oveľa menej než za jeden dolár v roku 1985. V praxi to podľa Poggea znamená, že extrémne chudobní si toho mohli dovoliť menej, ale na papieri to vyzeralo lepšie. Pogge tiež poukazuje na fakt, že sa do úvahy nebrala narastajúca nerovnosť, keďže tí najchudobnejší na rozvoji profitovali menej, než tí bohatší, čím sa roztvárali príjmové nožnice.


Snímka: Mária Malá

Zaostrené na rozvoj

Otázne tiež je, ako prispeli miléniové ciele k zlepšeniu niektorých ukazovateľov. Vidieť to aj na znížení extrémnej chudoby, kde najväčší pokrok spravila Čína. Kým v roku 1990 žilo v tejto ľudnatej krajine 60 percent obyvateľov v extrémnej chudobe, v roku 2010 to už bolo len 12 percent. Za rapídnym poklesom chudoby sa však neskrývajú miléniové ciele, ale jej mohutný ekonomický rast. Kým Čína urobila obrovský pokrok, v niektorých častiach sveta to zďaleka nebolo také ružové. Keď si globálny pokles miery chudoby rozmeníme na drobné, zistíme, že napríklad v subsaharskej Afrike sa chudoba dokonca zvýšila.

Miléniové ciele však pomohli inak. “Je jasné, že väčšina z odstránenia chudoby nemá nič spoločné s miléniovými cieľmi, ale s ekonomickým rastom Číny. Mali však pozitívny efekt. A to tým, že sa zamerala pozornosť donorov na niektoré kľúčové oblasti ako je zdravie alebo vzdelávanie,” vysvetlila pre HN Elizabeth Stuart z renomovaného britského think-tanku Overseas Development Institute.

Po studenej vojne mnohé bohaté krajiny okresali peniaze pre zahraničnú rozvojovú spoluprácu a sústredili sa na svoje vnútorné problémy. Miléniové ciele tak upriamili pozornosť politikov, mimovládok, donorov aj miestnych vlád späť na hlavné problémy menej rozvinutých krajín. Aj vďaka tomu sa podarilo zvýšiť dostupnosť pitnej vody, ale tiež spraviť pokroky v boji proti niektorým chorobám.

“Predišlo sa úmrtiu 3,3 milióna ľudí na následky malárie, ako aj úmrtiu 22 miliónov ľudí nakazených tuberkulózou. Úmrtnosť detí do päť rokov celosvetovo klesla, napriek rastu populácie,” napísali z tlačového odboru slovenského rezortu zahraničia.


Snímka: Zdenko Somorovský, Brazília

Čo sa zmenilo pre nás

Ciele, ktoré si svet predsavzal, formovali aj slovenskú rozvojovú spoluprácu. “Prirodzene sa stali súčasťou všetkých projektov slovenských mimovládnych organizácií v rozvojových, nedemokratických aj transformujúcich sa krajinách. V súlade s nimi mimovládky analyzujú potreby prijímateľov a svoje projekty pripravujú na základe týchto potrieb,” hovorí Ivana Raslavská, predsedníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.

Okrem toho si vyspelejšie krajiny na Miléniovom samite povedali, že budú dávať na pomoc slabším viac peňazí. Najskôr bolo toto predsavzatie len veľmi vágne, o konkrétnych sumách sa nehovorilo.

Napravil to až samit v Monterrey v roku 2002, ktorý zopakoval odporúčania z predošlých desaťročí, že vyspelé krajiny by mali na rozvojovú spoluprácu vynakladať 0,7 percenta svojho hrubého národného dôchodku (HND).

Kým staré členské krajiny Európskej únie si toto odporúčanie zobrali k srdcu, noví členovia dostali výnimku. Slovensko malo pomoc pre slabších zvýšiť na 0,17 a v tomto roku na 0,33 percenta HND.

Tieto predsavzatia však zostávajú len na papieri. V minulom roku sme podľa OECD vynaložili na rozvojovú spoluprácu len 0,08 percenta HNP. “Svoje záväzky si neplníme. Možno je to aj tým, ako to bolo naformulované. Členské krajiny EÚ by sa mali takú úroveň snažiť dosiahnuť. A to podmienečné ´by sa mali´ sa potom v praxi prejavuje tak, že sa reálne ani nesnažíme,” hovorí ambasádor Európskeho roka rozvoja Marián Čaučík.


M. Čaučík, Južný Sudán, 2010

Prichádzajú nové ciele

Miléniovým cieľom odzvoní koncom tohto roka. Nahradiť by ich mali nové plány, ktoré sú omnoho ambicióznejšie než tie predošlé. Svet už intenzívne pracuje na Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré by mali svetoví lídri prijať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Udržateľný rozvoj pritom v preklade znamená, že si na svete žijeme a napĺňame svoje potreby tak, aby to nešlo na úkor budúcich generácií.

Predošlé ciele sa stali terčom kritiky aj preto, že nezohľadňovali udržateľnosť. Napríklad spomínaná Čína rástla a odstraňovala chudobu, no šlo to na úkor životného prostredia. “Najčastejšou kritikou miléniových cieľov je, že sa úzko venovali najmä sociálnemu rozvoju – vzdelávaniu, zdravotníctvu a podcenili význam podpory ekonomického rastu,  tvorby pracovných miest, či investovania do infraštruktúry, bez ktorých nie je možné bojovať proti chudobe,” hovorí Nora Beňáková z Človeka v ohrození. Nové ciele by tak mali dať do súladu ekonomiku, sociálnu oblasť a životné prostredie.

Miléniové ciele si vyslúžili kritiku aj za to, že vznikali za zatvorenými dverami. OSN sa preto snažila do príprav nových plánov zapojiť rôzne mimovládky, odborníkov, ale aj laickú verejnosť. Spravil sa napríklad prieskum My World, v ktorom svoj názor na priority rozvoja vyjadrilo 7,3 milióna ľudí, pripomína Martinez-Solimán z Rozvojového programu OSN.

Či bola táto globálna verejná diskusia účinná, je otázne. Spochybňuje to Thomas Pogge, podľa ktorého si vlády zase raz urobili monopol na formulovanie cieľov a metódy ich merania nechali opäť na pleciach medzinárodných inštitúcií, ktoré sú na vládach finančne a politicky závislé.

Cieľov udržateľného rozvoja má byť 17 a snažia sa pokryť širšie spektrum problémov než tie predošlé. Okrem iného sa chce svet zaviazať k tomu, že sa zabezpečí udržateľnosť veľkomiest, zmažú sa regionálne rozdiely, pozornosť sa upriami aj na boj s klimatickou zmenou či dôstojnú prácu.

Ako sa pripravuje Slovensko

Kým predošlé ciele sa týkali predovšetkým krajín tzv. rozvojového sveta, teraz bude všetko inak. “Nóvum je v tom, že nové ciele budú univerzálne. Mali by sa teda uplatňovať vo všetkých krajinách, vrátane Slovenska,” hovorí Beňáková. Ak sa teda svet baví napríklad o odstraňovaní chudoby, zaviažeme sa odstraňovať chudobu aj u nás.

Ako sa Slovensko s novými cieľmi OSN vysporiada, sa ukáže v najbližších mesiacoch. Agendu bude mať na starosti ministerstvo zahraničia, no do prípravy sa musia zapojiť všetky rezorty. Zástupcovia ministerstiev sa už k téme stretli v marci tohto roka a na jeseň by mali pracovať na konkrétnych plánoch, ako uviesť jednotlivé ciele do života.

Podľa ministra zahraničia Miroslava Lajčáka by sa mali ciele premietnuť do národných programov tak, aby boli podložené konkrétnymi nástrojmi aj financiami.

Kto to bude financovať, však zatiaľ nie je úplne jasné. “Budú záväzné a dobrovoľné ukazovatele. Dá sa očakávať, že Európska únia bude lídrom, nechcem sa púšťať do špekulácií, ale tá záväzná časť bude riešená zo zdrojov únie ako takej, plus budú štáty povzbudzované, aby prispeli dobrovoľnými príspevkami nad rámec týchto záväzných ukazovateľov,” povedal pre HN minister.

Tento článok je prvý z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Ciele udržateľného rozvoja

  1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
  2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
  3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
  4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
  5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
  6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu  
  7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
  8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
  9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
  10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
  11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
  12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
  13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
  14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
  15. Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
  16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
  17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.