Patria medzi staré členské krajiny únie. A predsa v nich štandardné politické strany nevyhrávajú. V tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu vo Veľkej Británii a Francúzsku vyhrali euroskeptické strany. Vo Francúzsku sa stala víťazkou Marine Le Penová a jej Národný front, na ostrovoch zasa získal najviac hlasov Nigel Farage a jeho Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva. Dokázal dokonca poraziť vládnu konzervatívnu stranu, ktorá európske voľby vyhrala pred piatimi rokmi. „Vo všeobecnosti euroskeptické názory sú populárne a on je najviditeľnejším predstaviteľom,“ konštatoval vydavateľ portálu euractiv. sk Radovan Geist.
Ľudia volili z protestu
Faragova strana napríklad chce, aby Briti vystúpili z Európskej únie. Le Penová zasa presadzuje obmedzenie voľného pohybu osôb. To, že tieto strany vo voľbách vyhrali, však nemusí znamenať, že ich voliči s nimi sympatizujú. Ako hovorí šéf Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Petr Kratochvíl, ich úspech môže odzrkadľovať protest nielen proti politickému mainstreamu v krajine, ale aj proti riešeniu ekonomickej krízy.
O protestných hlasoch, teda o tom, že voliči nie sú spokojní s vládnymi politikmi, hovorí v prípade Faraga aj Tim Haughton z birminghamskej univerzity. Briti v minulosti takto volili liberálnych demokratov. „Tí sú vo vláde, a teda nie je možné im dať hlas na znak protestu,“ povedal Haughton. Zároveň doplnil, že Farage využil na úspech v európskych voľbách tému prisťahovalectva. Briti podľa Faraga majú pocit, že výhody z členstva v únii namiesto nich majú práve cudzinci.
V prípade víťazstva Národného frontu Le Penovej sú podľa odborníkov dôvody jednoznačné. Ako hovorí komentátor portálu jetotak. sk Michal Havran, Marine Le Penovej sa podarilo predať, že vládni socialisti a Sarkozyho bývalá vládna strana sú vo svojich krokoch ako jedna strana a ona reprezentuje tú politickú silu, ktorá Francúzov ochráni. Do karát jej hrala nespokojnosť s vysokými daňami a nezamestnanosťou.
Protiváhou nebudú
Napriek úspechu v eurovoľbách odborníci neočakávajú, že práve tieto dve strany budú v novom europarlamente protiváhou štandardných frakcií, teda ľudovcov, socialistov či liberálov. A dokonca sa nemusia spojiť ani do jedného zoskupenia. Farage už dnes vyhlasuje, že sa s Národným frontom spájať nechce a medzi extrémistickými stranami môže mať podľa Kratochvíla problém aj s maďarským Jobbikom.
Či úspech krajne pravicových strán je len sezónnou záležitosťou, alebo ide dlhodobý trend, odborníci odhadnúť nevedeli. „Všetko bude závisieť od tradičných strán, ako sa postavia k témam, ktoré títo politici nastoľujú,“ povedal analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík. Ide napríklad o imigráciu či obmedzovanie suverenity členských štátov.