11.02.2016, 00:00

Základný príjem otvára ďalšie otázky

Náklady na distribúciu dávok sa na Slovensku pohybujú v miliónoch eur, hovorí Radovan Ďurana pre HN.

„My roboty žiadame zavedenie univerzálneho základného príjmu pre ľudí. Chceme pracovať pre ľudí a sňať z nich časť námahy v snahe zabezpečiť si príjem. Vieme dobre pracovať, ale nechceme ľudí priviesť do existenčných problémov“. Nie, nejde o správu budúcich civilizácií, ale hlášku, ktorú šírili jednoduché roboty na stretnutí svetových lídrov v Davose. Nie náhodou, pretože Davos je vo Švajčiarsku a práve tam sa referendum o univerzálnom základnom príjme chystá.

Štyri kolá

Referendum je dôležitým nástrojom spravovania švajčiarskej spoločnosti. Každý rok ho organizujú v dvoch až štyroch kolách, pričom v jednom kole sa môže stretnúť niekoľko otázok z rôznych oblastí. Na rozdiel od Slovenska, kde história referend skôr zvádza k skepse, Švajčiari berú referendum ako súčasť politického života. Vďaka referendám je človek aktívnym občanom nielen v deň volieb, ale aj počas celého volebného obdobia. Politici sa po výhre vo voľbách nemôžu pokojne zamknúť na štyri roky do slonovinovej veže na vŕšku, lebo občania im prostredníctvom referend prepisujú plán práce.

A na jún je naplánované referendum, ktoré môže nielen prepísať plán práce federálnej vlády, ale aj celý sociálny systém krajiny. Rozhodovať sa bude o nepodmienenom základnom príjme. V jednej z najbohatších krajín sveta sa bude hlasovať o tom, či by mal mať každý občan (nie domácnosť), bez ohľadu na svoj príjem a majetok, garantovaný príjem 2250 eur mesačne. Pokojne vydýchnite, nie je to na Švajčiarsko vysoká suma, vystačí to na prenájom jednoizbového bytu mimo centra a jedlo k tomu.

Vývoj na trhu

Argumenty v prospech základného príjmu možno rozdeliť do dvoch základných oblastí. Prvou je predstava, ako by mala moderná, historicky neskutočne bohatá spoločnosť fungovať. Spoločné vlastníctvo Zeme, rovné zdieľanie plodov technologického rozvoja, boj proti neľudským pracovným podmienkam, obmedzovanie regionálnej nerovnosti, nezávislosť pracovníkov od šéfov, manželov, byrokratov, životaschopnosť malých komunít či vzdelávanie sa dospelých. Toto je len časť argumentov zástancov univerzálneho príjmu.

Vývoj na trhu práce je zdrojom ďalšej skupiny argumentov. Rastúci trend nahrádzania ľudskej práce strojmi či technológiami vytvára nezamestnaných, ktorí nevedia nájsť nové pracovné miesta a nemajú zdroje na to, aby štúdiom nadobudli novú kvalifikáciu. Sociálny systém sa považuje za neefektívny, pretože je administratívne nákladný, vytvára pasce chudoby, a i napriek svojej zložitosti si nedokáže poradiť so špecifickými prípadmi chudoby. Univerzálny základný príjem by dokázal nahradiť tisíce úradníkov, ponechal by slobodu v hľadaní riešenia na jednotlivcovi a ani bezdomovec by nemohol tvrdiť, že ostal bez príjmu.

Mnohým sa tieto argumenty zdajú presvedčivé, a to nielen v širokej verejnosti, al

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN.

Aj vďaka vám môžeme tvoriť poctivý obsah. Zaregistrujte sa do HNkonta a čítajte naše spravodajstvo, analýzy i komentáre. Všetko na jednom mieste a v kontexte. Ďakujeme, vážime si vašu podporu.

HNkonto umožňuje prístup k informáciám z Hospodárskych novín a aj k vybraným titulom vydavateľstva Mafra Slovakia.

HNkonto Vám umožní prístup k digitálnemu obsahu Hospodárskych novín a špecializovaných titulov vydavateľstva MAFRA Slovakia. V prípade problémov, skúste prosím obnoviť stránku (napríklad stlačením [F5] alebo Aktualizovať v okne prehliadača).