25.02.2014, 00:00

Biznis si na hotových ľudí musí počkať

Trh práce. Minister Richter rátal, že si cez nový projekt nájde prácu 5-tisíc dlhodobo nezamestnaných.

Biznis si na hotových ľudí musí počkať

Firmy mohli už pár mesiacov prijímať ľudí lacnejšie. Konkrétne tých, ktorí minimálne rok predtým nepracovali. A to vďaka projektu z dielne ministra práce Jána Richtera (Smer-SD). Personálne agentúry mali ľudí totiž zaškoľovať a do firmy tak poslať už „hotového človeka“. Na zaúčaní tak mohli spoločnosti ušetriť stovky eur mesačne. O takúto možnosť však nateraz prišli. Vláda totiž ešte pred spustením projekt stopla. „Po dôkladnom zvážení aktuálnej situácie v oblasti práce s dlhodobo nezamestnanými bol projekt spolupráce s neštátnymi sprostredkovateľmi zamestnania presunutý na neskoršie obdobie,“ potvrdila pre HN Jana Lukáčová z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce.

 

 

 

Stovky premrhaných miest

Ide o premrhanú šancu – hovoria odborníci a firmy. „Mohli sme zamestnať už približne dvesto ľudí. Mali sme totiž s firmami rozjednané ich prijatie,“ hovorí šéf personálnej agentúry Proact People Peter Paška. Práve ich spoločnosť je jedna z tých, ktorá sa do tendra zapojila.

Práve dlhodobo nezamestnaní majú pritom veľký problém s uplatnením na trhu práce – chýbajú im pracovné návyky, často aj potrebná špecializácia. Ako ďalej potvrdzuje manažér obchodu strojárskej firmy Agrotrade Group Michal Bagačka, nájsť kvalifikovaných ľudí je často v biznise problém.

Skupina nepracujúcich dlhšie ako rok pritom na Slovensku vôbec nie je malá. Približne je ich dvestotisíc, čo je polovica celkového počtu nezamestnaných. A každý rok sa nielenže zvyšuje ich počet, ale predlžuje sa aj priemerná doba, ktorú strávia na úrade práce. „Čím dlhšie sú ľudia na úrade práce, tým väčšie problémy majú podniky s tým, aby ich zapojili do pracovného procesu,“ dodáva šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

 

Súťažili mesiace, nakoniec nevysúťažili nič

Vyberať agentúry, ktoré mali mať dlhodobo nezamestnaných na starosť, začal rezort práve ešte vlani v lete. Súťaž sa však preťahovala. Posunutie spôsobil zložitý proces verejného obstarávania – dôvodom ešte začiatkom roka bol rezort. Nakoniec sa však projektu rozhodol dať stovku. Hrozilo totiž, že by sme už nestihli vyčerpať eurofondy určené pre týchto nezamestnaných. Dvanásť miliónov preto podľa Lukáčovej presunuli na iné projekty.

A práve v obstarávaní vidia odborníci najväčší problém. Podľa šéfa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka mala vláda namiesto jedného komplikovaného tendra urobiť skôr desiatky malých a rýchlych súťaží. Podobne a úspešne to podľa neho funguje vo Veľkej Británii. „Starať o menšie skupinky by sa tak mohli tisícky agentúr. Bolo by to efektívne a vzniklo by tak u nás v tejto oblasti viacero profesionálov,“ vyrátava pozitíva Páleník.