05.12.2013, 23:58

Rozhovor: Za rast dlhu je zodpovedná najmä vláda

Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho Inštitútu M. R. Štefánika, pre HN:

Boli podľa vás nevyhnutné nové, prísnejšie pravidlá pre samosprávy?

Naše samosprávy majú nastavené zákonné mechanizmy, ktoré im bránia v prehnanom zadlžovaní sa už od roku 2004. Prísnejšie pravidlá pre ne teda začali platiť už dlhé roky pred prijatím ústavného zákona o dlhovej brzde. Treba zdôrazniť, že i dnes sa na samosprávy vzťahuje prísnejší režim ohľadom zadlžovania, než platí pre štátnu správu.

Novela zákona nastavuje pre samosprávy aj „mäkké hranice“ dlhovej brzdy. Môžu pomôcť zabrániť rastu ich zadlženia?

Vytvára sa falošný dojem, že samosprávy sú tie, ktoré sú nezodpovedné a zadlžujú sa, pričom je to naopak. Za rast dlhu je zodpovedná vláda, ktorá roky nezodpovedne zvyšovala náš verejný dlh až na súčasnú úroveň 55 percent HDP. Naše samosprávy sa na tomto dlhu nepodieľajú ani dvomi percentami. Z viac než 2900 našich obcí, miest a mestských častí sa v ozdravnom režime či nútenej správe každoročne ocitne doslova len zopár z nich. Viniť samosprávy za vládny deficit nie je fér a je to nezmysel. Vláda sa len snaží o odvrátenie pozornosti médií a občanov od vlastnej neschopnosti šetriť tam, kde treba prijímať nepopulárne opatrenia.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.