19.08.2014, 00:00

Štát odpustí firmám odvody. Pre pol milióna ľudí

Za pol milióna ľudí nebudú platiť podnikatelia žiadne alebo len čiastkové zdravotné odvody.

Štát odpustí firmám odvody. Pre pol milióna ľudí

Do ich biznisu takmer každý rok radikálne zasahoval štát. Podnikajú totiž v odvetví, kde sú jedny z najnižších platov. A tak im na pravidelnej báze zvyšovalo náklady povinné zvyšovanie minimálnej mzdy. Teraz sa však situácia otočila. Textilná spoločnosť Kufner Textil zo Senice bude jedna z tisícok firiem, ktorá dostane, naopak, úľavu. A napriek rekordnému rastu minimálnej mzdy z 352 na 380 eur sa im zamestnávanie takýchto ľudí nepredraží ani o euro mesačne. Štát im totiž za nich odpustí zdravotné odvody.

Takúto zmenu včera oficiálne ukázal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) a platiť by mala od budúceho roka. „Pomohlo by to podniku aj ľuďom. Pri väčšej úľave by sme mohli investovať do zlepšovania pracovného prostredia,“ hovorí riaditeľka Kufner Textil Renáta Decheťová.

V praxi tak firmy oproti súčasnému systému ušetria ročne len na jednom človeku stovky eur. Ak by štát odvody neodpustil, náklady na takéhoto zamestnanca by im stúpli zo 478 eur na vyše 513 eur mesačne. Teraz zostanú zachované. Platiť budú pritom podnikatelia menej za všetkých ľudí s hrubým platom do 494 eur. V konečnom dôsledku sa zmena dotkne pol milióna zamestnancov, za ktorých štát odpustí podnikateľom dokopy 150 miliónov eur.

Od zmeny očakávame zvýšený záujem o nových ľudí, ako aj nižšiu motiváciu zamestnávať na čierno – sľubuje si rezort financií.

Podľa odborníkov im ich plán môže čiastočne vyjsť. Ako však upozorňujú, aj takéto úľavy majú svoje negatíva. Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu zmena nepomáha vytvárať viac pracovných miest, len zmierňuje dosahy vyššej minimálnej mzdy. „Nezamestnaní, ktorí si dnes nevedia nájsť prácu, budú mať pri takomto nastavení problémy stále,“ odkázal.


Čítajte viac:

Anketa - Ako vás ovplyvní zmena v odvodoch za zamestnancov s najnižšími príjmami?

Kažimír dá firmám zľavu za milióny. Na cestnej dani


Faktom však je, že v konečnom dôsledku zmeny pocítia aj ľudia. Aj tým chce totiž Kažimír zdravotné odvody rovnako odpúšťať. Každé zníženie príjmov si musí vláda niekde kompenzovať. Musí totiž dodržiavať naplánovaný schodok verejných financií – tvrdí riaditeľ poradenskej spoločnosti Accace Peter Pašek. V tomto prípade si ich podľa neho vláda nahrádza cez vyššie daňové príjmy, ktoré dosiahne zmenami v novele o dani z príjmu. „Cieľom väčšiny plánovaných zmien je očividne – zas a znova – vybrať viac peňazí od podnikateľov, a to aj napriek avizovanej podpore podnikateľského prostredia,“ dopĺňa konateľ účtovníckej spoločnosti Libertax Consulting Peter Furmaník.

Problematické odpisovanie

Novinkou je napríklad zmena obdobia pri odpisovaní budov. To sa z 20 rokov predlžuje dvojnásobne. V praxi si tak firmy každoročne budú môcť odpisovať nižšie sumy, a to znamená, že na dani z príjmu štátu zaplatia viac. Zostane im tak menej peňazí napríklad na ďalšie investície. Novinka zasiahne najmä developerov, ale aj hotelierov či budovy pre administratívu, kultúru, vzdelávanie a zdravotníctvo. „Vláda by si takto nemala zlepšovať rozpočet na úkor podnikateľov,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Rezort financií však tvrdí, že dlhšie, až 50-ročné odpisovacie obdobia, sú v zahraničí úplne bežné. Za príklad dáva Maďarsko, Českú republiku a Rakúsko.

Ako ďalej upozorňuje riaditeľ poradenskej spoločnosti Accace Peter Pašek, vláda tiež zavádza strop na sumu, ktorú si môže podnik za budovu odpísať. Hranicou bude príjem, ktorý firma zarobí na prenájme tejto budovy. Napríklad spoločnosť by si mala za stavbu budovy každoročne do výdavkov zahrnúť stotisíc eur. Jej ročný príjem je však len 75-tisíc. A práve to je suma, o ktorú si bude môcť znížiť svoj základ dane. V praxi sa tak firma podľa Pašeka nikdy nedostane do straty.

Stop na luxusné autá

S prípadnou stratou sa spája aj ďalšia novinka. Tá znie – ak má firma skončiť v strate a neplatiť dane len kvôli novému autu, nebude si môcť odpísať celú jeho cenu, ale len 48-tisíc eur. Vláda tak chce zamedziť daňovým únikom. O takomto vyhýbaní sa platbám hovorí aj analytik SAV Vladimír Baláž. Stačí sa podľa neho pozrieť na živnostníkov, ktorí aj napriek vlaňajšiemu zvyšovaniu daní v konečnom dôsledku nezaplatili štátu ani euro navyše. „Práve auto je pritom jeden z ich najväčších výdavkov,“ vraví Baláž.

Jedinou nekritizovanou zmenou pri odpisovaní je jeho skrátenie pri strojoch. A to z 12 na 8 rokov. Podľa prezidenta Asociácie malých a stredných podnikov Vladimíra Sirotku je vývoj technológií taký rýchly, že v súčasnosti podnikatelia odpisovali už zastarané stroje.

Minimálna mzda by mala byť zrušená

Rozhovor Radovan Ďurana, analytik INESS

 

Inštitút minimálnej mzdy chráni zamestnancov a poškodzuje nezamestnaných, tvrdí pre HN Ďurana.

Za ľudí s najnižšími príjmami by sa mali platiť nižšie odvody. Pomôže takáto zmena?

Návrh je ako taký dobrý. Nízkopríjmové pracovné miesta dostanú vyššiu mzdu v hotovosti. Minimálna mzda zatvára dvere na pracovný trh pre mnohých nezamestnaných. Nezamestnaní, ktorí si dnes nevedia nájsť prácu, budú mať pri takomto nastavení problémy stále. Teda aj napriek zníženiu odvodov bude pre nich problém nájsť si prácu, kvôli výške minimálnej mzdy.

 

Mal by byť teda inštitút minimálnej mzdy zrušený?

Tento inštitút chráni zamestnancov a poškodzuje všetkých nezamestnaných. Pozitívne by bolo výrazné zníženie minimálnej mzdy. Ale v momente zavedenia odpočítateľnej položky na odvody sa jej význam stráca. Ideálne by teda mala byť zrušená, pretože poškodzuje mladých ľudí a zamestnancov s nízkou kvalifikáciou a minimálnymi skúsenosťami.

 

Na ktoré sektory by malo zrušenie minimálnej mzdy najväčší vplyv?

Pomôže to všetkým sektorom s nízko kvalifikovanou prácou, ale napríklad negatívne by to ovplyvnilo IT sektor a finančnú sféru.

Minimálnu mzdu však majú aj v zahraničí.

V Česku platí minimálna mzda vo výške 305 eur, na Slovensku viac než 350. Stačí si predstaviť, ako sa rozhoduje zamestnávateľ, keď chce najímať ľudí s nízkou kvalifikáciou. Dnes je minimálna mzda skôr prekážkou na Slovensku, radšej urobí tie pracovné miesta v Česku s nižšou minimálnou mzdou.