28.04.2015, 00:00

Smutné Versailles. Megadom Juraja Širokého, ktorý vás môže šokovať

Aké sú megadomy Juraja Širokého a jeho svata Jozefa Brhela? Štýl je adekvátny ich majiteľom.

Smutné Versailles. Megadom Juraja Širokého, ktorý vás môže šokovať

Od Slováka by sa na tomto mieste očakávala závisť. Snažím sa, ale raz darmo. Čím viac sa približujem k obydliam smotánky žijúcej na Strmých vŕškoch v Záhorskej Bystrici, zmocňuje sa ma des. Môže medzi týmito hrubými múrmi vôbec existovať pulzujúca komunita nevyhnutná pre pekný rodinný život so strapcom detí?

Nachádzam sa zrejme na mieste s najväčším výskytom zbohatlíkov na Slovensku, ale medzi mohylami prepychu panuje smútok. Na dvoroch nezbadáte živú dušu, medzi domami nie sú chodníky a cesta medzi vysokými múrmi je široká sotva pár metrov. Život tu zrejme beží tak, že sa otvorí elektrická brána a vyjde z nej auto, za ktorého tónovanými sklami sotva tušíte ľudskú bytosť. V bezprostrednom okolí panstva Juraja Širokého akoby múry, záhrady a vysoké ploty chceli čosi drsne vykríknuť o poctivosti peňazí, za ktoré boli vybudované.

Súvsťažnosť formy a obsahu robí z tohto kúska zeme „sociálnu“ osadu hodnú antropologickej štúdie. Juraj Široký, Jozef Brhel, Ladislav Tichý... Adekvátne tomu to tu aj vyzerá. Podobne, ako keď si kedysi veksláci prezliekli saká a obliekli košele s manžetovými gombíkmi, no nezakryli buranský štýl, aj usadlosti rýchlozbohatlíkov na konci Záhorskej Bystrice sú síce rozprávkovo drahé, no bezduché.

Obrovský dvor

Toho množstva peňazí, ktoré sa tu rozsypali, vám začne byť ľúto. Vežičky nad domom Širokého suseda Ladislava Vaškoviča – kedysi obvineného z tunelovania VÚB banky (stíhanie bolo zastavené) – pripomínajú infantilný zábavný park zo záhrady Michaela Jacksona.

Sám Široký má však u nás prvý bod: kým k neďalekej „osade“ Penty sa nedostanete pre bránu s kamerou, ktorá vás spoľahlivo odstaví už stovky metrov pred vilami, hacienda majiteľa Váhostavu nie je súčasťou žiadnej ohradenej lokality. Dostanete sa tak až pred bránu. Širokého panstvo sa rozlieha na parcelách, ktorých súčet tvorí vyše 110 árov (rozloha asi jedného kilometra diaľnice). Tróni na nej svetlá trojpodlažná hacienda, ktorá má podľa katastra zastavanú plochu vyše 800 m2. Dom evidentne nie je neobývaný. Počas našej „návštevy“ sme v otvorenej garáži mohli rozpoznať minimálne tri autá. Žiadne limuzíny.


OPRAVA A OSPRAVEDLNENIE (článok pokračuje pod čiarou)

Redakcia Hospodárskych novín opravuje nepravdivé informácie, ktoré uverejnila v článku zo dňa 28.4. 2015  s názvom „Smutné Versailles Juraja Širokého", v ktorom boli uvedené nesprávne a zavádzajúce skutkové tvrdenia, a to v nasledovnom znení:

1. Nesprávny údaj: „Syn Juraja Širokého dom zrejme obýva s manželkou, dcérou ďalšieho oligarchu spájaného so stranou Smer, Jozefa Brhela.“  Správny údaj: Manželkou p. Juraja Širokého mladšieho nie je dcéra Jozefa Brhela. 

2. Nesprávny údaj: V texte článku sa uvádza, že „zaujímavý je najmä Širokého bezprostredný sused, nadporučík ŠtB Branislav Králik“. Správny údaj: Pán Králik je štyri roky po smrti a preto nemôže byť susedom p. Širokého. 

3. Nesprávny údaj: „....Druhá strategická vlastní napríklad IT firmu bit-Studio“.  Správny údaj: Druhá strategická nevlastní uvedenú spoločnosť. Vlastnila ju len do septembra roku 2014. 

4. Nesprávny údaj: V rámci článku bola uvedená tabuľka so zoznamom majetku Juraja Širokého, podľa ktorého by mal p. Juraj Široký vlastniť nasledovný majetok: Váhostav – SK, Plastika Nitra, Chemolak Smolenice, Druhá strategická, IT firma bit-Studio, hotel DoubleTree byHilton v Bratislave (podiel), dve vily na Bahamách, HC Slovan Bratislava. Uvedené údaje v tabuľke nie sú správne, predmetné spoločnosti a nehnuteľnosti nie sú majetkom p. Juraja Širokého. 

5. Nesprávny údaj: Človekom na Strmých vŕškoch z prostredia Širokého Harvardských fondov je Ladislav Balaník.  Správny údaj: Krstné meno p. Balaníka je Vladimír. 

6. Nesprávny údaj: V texte sa hovorí „o najväčšom novodobom krachu firmy Váhostav – SK“. Jedná sa o nepravdivé tvrdenie, nakoľko spoločnosť VÁHOSTAV – SK, a.s. je v zmysle platných právnych predpisov v reštrukturalizácii. 

7. Nesprávny údaj: V texte uvádzame v súvislosti s majetkom p. Jurajom Širokým výraz „nepoctivo zarobené peniaze“. Nemáme vedomosť o tom a neexistuje žiadny dôkaz, že p. Juraj Široký nadobudol akýkoľvek svoj majetok nelegálnou cestou. 

Za uvedené chyby a nimi vzniknuté prípadné poškodenia sa p. Jurajovi Širokému, jeho synovi p. Jurajovi Širokému ml. a ďalším osobám a spoločnostiam spomínaným v texte ospravedlňujeme. 


Odrezaný les

Z oficiálnej príjazdovej cesty nie je zadný dvor Širokého haciendy vidieť. Google Earth za ňou však vidí rozľahlé kaskádovité záhrady či tenisový kurt. Niežeby sme chceli bohatým ľuďom upierať právo na súkromné megalomanstvo, no zmapovať panstvo majiteľa Váhostavu je vlastne historická úloha. Zavše si spomeniem na stovky živnostníkov spred parlamentu a s týmto proletárskym pocitom spolu s fotografom vyrážame do lesa na skusy.

Širokého pozemky ústia do pestrých karpatských lesov s lákavými cestičkami, ktoré na jar rozkvitnú do živých farieb. Mohol by to byť dôvod, prečo by jeden chcel v tejto lokalite bývať. O to viac nás prekvapí, že k tomuto pokladu sa zo Strmých vŕškov vôbec nedá dostať. Celá lokalita je totiž ohraničená domami. Musíme ich obísť až cez centrum Záhorskej Bystrice. V lese sme objavili hrubé vysoké múry, ktoré dôsledne zakrývajú pozemok. Za nimi však Široký nechal schátrať starý plot, čím nám poskytol „schodík“ a výhľad do veľkých záhrad s rôznymi zákutiami a altánkami. Ten najväčší zakrýva vyvýšené pódium, ideálne pre svadobnú hostinu pre stovky ľudí. Ako často sa Široký pomedzi tieto kaskády prechádza? Na čo vtedy myslí?

Krikľavá pompéznosť

Kým Ľudovít XIV. postavil neďaleko Paríža pompézny pomník svojej opulentnosti, ktorý sa na sto rokov stal symbolom krikľavej krásy a amorálnosti – a prispel ním k tomu, že ľud jeho potomka a Máriu Antoinettu pripravil o hlavu –, lopotilo sa v močiaroch dedinky Versailles tisíce robotníkov. Koľko námahy si vyžadovalo vybudovať Širokého panstvo za Bratislavou, nie je známe. Živnostníci pracujúci pre Váhostav môžu mať oprávnený dôvod sa domnievať, že aj oni sa práve teraz nechcene podieľajú na tejto megalománii. Či si ako odmenu u premiéra vypýtajú Širokého hlavu, je zatiaľ vo hviezdach.

Premýšľam, či by toto panstvo architekt dokázal zaradiť do nejakého historizujúceho štýlu. Pôsobí to, ako by ste v časopriestore na Záhorie preniesli haciendu bohatších amerických južanov. V niečom sa toto čudo k Versailles prirovnať predsa len nedá. Kým francúzsky symbol absolutistickej monarchie bol vrcholom európskej zámockej architektúry, Širokého dom je vrcholom duniacej prázdnoty. Stará kráľovská výchova mala svoje čaro. Kultivovala budúceho panovníka, ktorý mal spoza masy sedliakov vynikať jemnosťou, vkusom a štýlom. Kultúra na Strmých vŕškoch má iný rozmer. Pôsobí, ako by ste do kapoty starej škodovky zabodli hviezdičku z mercedesu. Antropologická otázka sa dá rozšíriť: je možné, aby za nepoctivo zarobené peniaze vzniklo čosi pekné?

Verní susedia

„Širokého aleja“ zrejme nevznikla len tak ambivalentne k okolitému susedstvu. Vedľajší dvadsaťárový pozemok s domom so zastavanou plochou 400 m2 je na liste vlastníctva jeho syna Juraja. Jozef Brhel, ďalší človek spajaný so stranou Smer, býva v bezprostrednom susedstve Širokého juniora, v opache, oproti ktorej je ešte aj Širokého hacienda milým pohladením architektovej duše (nie je však taká hrozivá ako Vaškovičov jacksonovský „amfiteáter“).

V dome oproti Brhelovi nám ani po niekoľkých pokusoch dozvoniť sa nik neodpovedá, nezaznamenali sme ani to, či sa za oknami mihol záves. Nemohli sme sa tak spýtať, či v ňom naozaj býva František Hodorovský, ktorý je majiteľom firmy, na ktorú je tento dom napísaný. Privatizér Hodorovský prednedávnom požičal peniaze stavebnej spoločnosti TSS Grade, ktorá dovtedy patrila trnavskému podnikateľovi a údajnému mecenášovi Smeru Vladimírovi Poórovi. Spoločnosť bola na hranici krachu, zachránilo ju kontroverzné víťazstvo v tendri na rekonštrukciu vlakových tratí okolo Trenčína za 245 miliónov eur, hoci konkurenčná ponuka od spoločnosti Skansky bola podstatne nižšia. Záchrana tejto spoločnosti v čomsi pripomína súčasný osud Váhostavu: TSS Grade prežila vďaka reštrukturalizácii, v ktorej sa veriteľom malo vyplatiť len 15 percent dlhu.

Z opačnej strany susedí Širokého rozľahlá usadlosť s veľkou rezidenciou na americký spôsob. Patrí spoločnosti Hastings Services, registrovanej na Paname. Na zvončeku je napísané meno Inna Kirpa. Podľa katastra ide o konateľku firmy, jej trvalé bydlisko je v ukrajinskom Ľvove. Po chvíli obzerania zaujmeme sotva dvadsaťročného svalnatého, no prívetivého SBS-kára, ktorý tento dom stráži.

Samotná prístupová cesta k Širokého haciende je lemovaná vilami, ktoré vlastnia dôležité postavy zo štruktúry jeho „harvardských“ firiem, najmä ich pohrobkovi Druhej strategickej: žijú tu Juraj Vozárik, Pavel Hollý.

Druhá strategická vlastnila napríklad IT firmu bit-Studio, jednu z mála firiem rúcajúceho sa Širokého impéria, ktorej sa dodnes darí – aj vďaka štátnym zákazkám. Napríklad z ministerstva hospodárstva počas prvej Ficovej vlády, keď rezort viedol Ľubomír Jahnátek, Širokého bývalý manažér z Plastiky.

Vytunelovaný majetok z česko-slovenských Harvardských fondov sa dodnes hľadá, stopa vedie aj na Slovensko. Široký zodpovednosť odmieta a na rozdiel od českého otca fondov Viktora Koženého ho stíhanie zatiaľ obchádza. Odsúdený Kožený sa ukrýva na Bahamách.

Dve Širokého rozľahlé vily na tomto karibskom súostroví, na ktoré upozornil okrem iného Nový Čas, nasvedčujú, že aj Široký si možno pripustil Koženého osud.

Haló, býva tu niekto?

Široký a spol. sa síce ukryli do bezpečnej vzdialenosti od zvedavej Slovače, odhodlanej závidieť susedovi každú kozu v záhrade, no ak chceli byť nenápadní, nepodarilo sa.

Na vstupnej bráne Širokého domu sú tri zvončeky, na prvom z nich je napísané J. Široký. „Prosím? Co si přejete?“ ozve sa z neho v češtine mužský hlas, ktorý sa neskôr predstaví ako správca. Predstavím sa ako novinár z HN a spýtam sa, či je niekto doma. „No vidíte, že jo,“ odpovie český hlas. Robíme reportáž o Širokého vile, mohli by sme s niekým hovoriť?„... radši ne,“ ozve sa po chvíli ticha síce prívetivý, no korektne odmietavý hlas. Tento dom má vlastného správcu a zamestnancov na plný úväzok?„Nebudu vám dávat žádné informace,“ končí český hlas debatu.

Ako sa vlastne žije v blízkosti Širokého a Brhelových oblúd?„Okrem nich tu býva 85 percent normálnych ľudí,“ odpovedá mladá pani, ktorá medzi uličkami kočíkuje bábo. „Sme tu už pätnásť rokov a neriešili sme, kto tu býva. Šli sme sem preto, že tu boli najvýhodnejšie pozemky pri Bratislave s dobrou dostupnosťou verejnej dopravy,“ vysvetľuje. Pozemky vtedy vraj stáli okolo 60 eur. „Je mi ukradnuté, kto tu býva,“ tvrdí približne štyridsaťročný podnikateľ, ktorý práve vchádza do rozľahlého domu pár uličiek od „harvardskej aleje“. „Široký je hajzel, no a čo? Viete, koľko hajzlov tu býva?“ rozohní sa. „Bolo by dobré, ak by sa tu zorganizovali demonštrácie a rozbili mu tie okná, veď ten Váhostav je krádež storočia,“ rozohní sa a mizne za dverami domu.

Tichý vedľa Širokého

Ďalším človekom na Strmýchvŕškoch z prostredia Širokého Harvardských fondov je Vladimír Balaník, ktorý bol tiež podpredsedom Predstavenstva štátneho Transpetrolu. Zaujímavejším z tejto partie je však muž, ktorý susedí bezprostredne s Balaníkom a od Brhelovej búdy ho delí len úzka cesta: zastupujúci generálny prokurátor z čias predchádzajúceho vedenia Ladislav Tichý. Pod touto funkciou si našinec nepredstaví veľký blahobyt. Ten má v jeho domácnosti zrejme iné korene: jeho manželka Danuše je elitná právnička. K tomu treba dodať len toľko, že podľa zistení časopisu Týždeň zastupovala švajčiarsku firmu Gen Man Ventures, ktorá si žiadala od štátu vyplatiť tzv. Duckého zmenky za 25 miliónov eur.

Ide o viaceré zmenky na obrovské sumy, ktoré podpísal neskôr zavraždený minister hospodárstva a šéf SPP Ján Ducký a dodnes sa nevie, koľko ich je v obehu. Hoci Najvyšší súd SR zmenky označil za neplatné, generálna prokuratúra pod vedením Dobroslava Trnku podala mimoriadne dovolanie v jej prospech, čím zmenky udržala v hre.

Tichý, jeden z hlavných zabávačov z aféry Bonnano, podal mimoriadne dovolanie aj v prospech ďalšej spoločnosti, ktorá sa snažila od štátu vymôcť peniaze za Duckého zmenku.

Širokého cesta k bohatstvu

Juraj Široký sa k majetku dostal po roku 1989 spočiatku vďaka spolupráci s českým „podnikateľom“ Viktorom Koženým, keď spolu založili tzv. Harvardské fondy. Počas kupónovej privatizácie si drobní držitelia kupónov nakupovali akcie štátnych podnikov a zverovali ich do správy podobných fondov. Z českého Harvardského průmyslového holdingu, ktorý ovládal Kožený, zmizlo niekoľko miliárd českých korún.

Samotný Viktor Kožený tvrdí, že „tunel“ ústil na Slovensko, do rúk Širokého, ktorý zodpovednosť odmieta. Široký po privatizácii ovládol niekoľko bývalých štátnych podnikov. Dnes patrí medzi najbohatších Slovákov, je považovaný za mecenáša strany Smer, predtým HZDS, čo on sám popiera. Časopis Týden odhadol v roku 2013 jeho majetok na 214 až 253 miliónov eur.