08.04.2015, 19:35

Štyria mladí Slováci sa spojili. Teraz idú dobyť svet

Ešte ani nemajú maturitu a už štyria slovenskí tínedžeri idú preraziť do USA. Hodnotiť ich budú držitelia Nobelovej ceny.

Štyria mladí Slováci sa spojili. Teraz idú dobyť svet


Zľava Martin Holický, Erik Schmotzer, Daniel Zvara a Lukáš Jánošík. Snímka: Intel

Sú mladí a neskutočne šikovní. Namiesto od svojich rovesníkov sa neflákajú a do školy nechodia iba prečkať kým im to „odzvoní“, ale v labákoch trávia niekedy aj celé dni. A to všetko dobrovoľne.

Tvrdá práca, trpezlivosť a úsilie im však priniesli vytúžené ovocie. Štyria tínedžeri, ktorým momentálne kamaráti závidia cestu do USA.

Mladíci sa totiž zúčastnia najprestížnejšej vedeckej súťaže pre mládež na svete - Intel ISEF. „Pre finalistov je už výhra vôbec na Intel ISEF ísť, nie to dosiahnuť ocenenie na svetovom kole,“ vraví PR Manager spoločnosti Intel Pavel Svoboda.

A má pravdu, pretože do svetovej „olympiády“ mladých vedcov sa každoročne zapája sedem milónov tínedžerov. A práve štyria Slováci sa dostali do svetovej špičky 1 700 finalistov, ktorí sa budú v máji snažiť ohúriť porotcov v Pittsburghu v Pensylvánii.

Tými sú neraz nositelia Nobelových cien a iní významní vedci a odborníci. „Pre niekoho je idol Miley Cyrus, pre nás porotcovia na svetovej olympiáde vedeckých talentov,“ hovorí s úsmevom minuloročná reprezentantka Slovenska Michaela Brchnelová, ktorá sa stala svetovou víťazkou v kategórii Astronómia.

Rok po súťaži má prístup k špičkovým prístrojom NASA, pomenujú podľa nej asteroid, má neuveriteľné kontakty, robí vedecké prednášky a po tohtoročnej maturite bude študovať kozmické inžinierstvo v Holandsku.

Štyri geniálne mozgy

O priazeň porotcov sa budú tento rok na „vedeckých Oscaroch“ uchádzať štyria slovenskí gymnazisti. Tí obstáli v národnej vedeckej súťaži Festival vedy a techniky, ktorý organizuje združenie AMAVET. Študentov posiela do USA reprezentovať Slovensko:

Martin Holický zo Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia v Bratislave

Vo svojom projekte sa venuje domácej diagnostike chronického ochorenia obličiek. „Vytvoril som zariadenie Nefrostat, ktoré dokáže pomocou komerčných testovacích prúžkov stanoviť obličkovú funkciu z kvapky krvi,“ opisuje svoj výskum. Dáta z krvi sa pritom automaticky analyzujú a zobrazujú na displeji mobilného telefónu. Toto meranie je oveľa rýchlejšie ako návšteva lekára a umožní jednoduchšiu prevenciu chronického ochorenia obličiek, dodáva. Do budúcnosti plánuje do zariadenia pridať aj ďalšie elektrochemické senzory, ktoré by vedeli analyzovať aj iné tekutiny, napríklad i mieru chlóru v bazénoch. Pokračovať v štúdii plánuje na Imeprial College v Londýne.

Lukáš Jánošík z Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne

Zaoberá sa bunkovou odpoveďou na zmenu v množstve mitochondriálnej DNA u kvasinky Yarrowia lipolytica. „Sledoval som mutantný kmeň kvasinky, ktorý trpí znížením množstvom mitochondriálnej DNA. Zistil som, že má odlišne usporiadanú mtDNA v bunke, jeho kolónie rastú rýchlejšie a jeho bunky aj o niečo pomalšie starnú,“ hovorí so zápalom mladý vedec. Výsledky jeho práce naznačujú, že u kvasinky sa vyskytuje veľmi podobný obranný mechanizmus ako u živočíchov, pričom pochopenie tohto mechanizmu je dôležité aj pre výskum viacerých mitochondriálnych či so starnutím súvisiacich ochorení. Na tomto výskume robí približne dva a pol roka a láka ho predstava dostať sa do sveta, získať kontakty a bádať v hlbinách biológie aj ďalej. Na univerzitu sa chystá do Prahy, kde by chcel skúmať parazitické huby.

Erik Schmotzer zo Strednej zdravotníckej školy v Košiciach

Svoj výskum zameral na tvorbu sekundárnych metabolitov u druhu Matricaria recutita L. v experimentálnom pestovaní. Tretiaka na strednej škole, ktorý hovorí tak zanietene o Rumančeku kamilkovom, by ste hľadali iba ťažko. Už v prvom ročníku na strednej škole sa zameral na ťaženie silice z tejto liečivej byliny, ktorú producenti ťažia a ďalej predávajú. „Mnohí odborníci definujú ako najdôležitejší činiteľ na obsah silice v rastline svetlo a teplo. Ja som však preukázal, že vlaha a množstvo zrážok, a z toho vyplývajúca hydratácia rastliny má výrazný vplyv na obsah silice,“ povedal výskumník. A práve tento objav môže agrofarmaceutickým firmám, ktoré sa zaoberajú izoláciou silice z rumančeka zvýšiť ich produkciu a v neposlednom rade kvalitu produktov. Aj napriek tomu, že nevidí situáciu vysokých škôl u nás tak negatívne, ako sa povráva, v štúdiu by chcel ďalej pokračovať na Univerzite Karlovej v Prahe, ktorá ho môže podľa neho adekvátnejšie pripraviť na PhD štúdium vo svete.

Daniel Zvara z Gymnázia na Veľkej okružnej v Žiline

Skúma mapovanie a orientácou v 3-D priestore pomocou počítačového videnia. Keď vám študent v maturitnom ročníku povie, že robotikou sa zaoberá už roky, od základnej školy, začne sa vaše ego, ako aj pri ostatných finalistoch, pomaly scvrkávať. „Vytvoril som komplexný softvér a zároveň sa snažím o zvýšenie presnosti a rýchlosti niektorých algoritmov, ktoré v ňom používam. Experimentálne ho testujem na malom robotickom vozidle,“ povedal mladý vedec, ktorý svoj prvý robot skonštruoval už v 13 rokoch. Uplatnenie jeho výskumu je v robotických autách či v domácich robotoch. Svojmu projektu venuje podstatnú časť svojho času, spí vraj priemerne päť hodín denne, nájde si však čas aj na turistiku, plávanie a kamarátov, aby podľa vlastných slov „nevypadol z bežného sociálneho života“. Aj keď maturita ho ešte iba čaká, prijatý už je na Imperial College v Londýne.