14.07.2014, 00:00

Po Mečiarovi prišiel iný kabaret. Už vlastný

Profil Slávny humorista a satirik z 90. rokov minulého storočia Milan Markovič.

V 90. rokoch bol na výslní. Pôsobil v Slovenskej televízii, pre ktorú vyrábal známu reláciu Večery Milana Markoviča. V nej týždeň čo týždeň satiricky glosoval politickú situáciu najprv s Petrom Breinerom, neskôr s dvojicou muzikantov – Pánmi bratmi, ktorú tvorili Peter Niňaj a Róbert Puškár. Za to sa dostal do sporu s vtedajšou politickou mocou, ktorá mu cez vedenie verejnoprávnej televízie reláciu zrušila, čo znamenalo jeho presun do susednej Českej republiky. Humorista a satirik Milan Markovič.

Do televízie sa vrátil až po páde Vladimíra Mečiara v roku 1998, čo znamenalo zároveň aj obnovenie jeho satirickej relácie. Avšak nie nadlho. Definitívny zlom nastal tesne po prelome tisícročí, keď Slovenskej televízii šéfoval dnešný primátor Trenčína Richard Rybníček. „Málokto vie, kedy je najsprávnejšia chvíľa odísť. Samozrejme, nebolo to z môjho pričinenia. Ten si povedal, že už bude podnikať, a ja som sa do tých eseročiek zrejme nehodil,“ spomína na svoj odchod z televíznych obrazoviek Milan Markovič.

Vracia sa do Česka

Napriek smutnému odchodu z televízie svoj koniec na obrazovkách neľutuje. Koncom roka 2003 takmer skončil v nemocnici, keďže lekári zaznamenali problém s jeho imunitným systémom. „Našiel som sám seba. A z toho som sa pekne dostal,“ konštatuje Markovič.

Po týchto peripetiách robil po Slovensku rôzne kabaretné predstavenia a spolu s Ľudmilou Farkašovskou, Mironom Zelinom či Mariánom Kleisom zakladal iniciatívu Verejnosť za verejnosprávnosť. Išlo o iniciatívu, ktorej účelom bolo upozorňovať na nedostatky vo vysielaní Slovenskej televízie. Podľa ich slov vtedajšie vedenie verejnoprávneho média ignorovalo základné poslanie, zanedbávalo pôvodnú tvorbu a stupňovalo duchovnú devastáciu.


Čítajte viac:

Slováci nie sú hlúpi. Iba naivní a nie vždy úplne vzdelní


Okrem toho sa vrátil späť do Českej republiky. Začal tam spolupracovať s dvomi agentúrami na výrobe rôznych programov na kľúč. Išlo najmä o rôzne firemné večierky či tematické programy. Na jeho vtipoch sa smiali napríklad učitelia či zdravotné sestry. Ako spomína, záujem o jeho osobu u našich západných susedov nikdy extrémne neochabol. A ak obmedzil kontakty, bolo to skôr z jeho viny, napríklad pri jeho návrate na Slovensko koncom deväťdesiatych rokov. Hoci sa vtedy musel zriecť istých záväzkov v Čechách, po jeho definitívnom odchode zo Slovenskej televízie sa mu ich podarilo opäť obnoviť. Práve táto práca mu posledných desať rokov prináša väčšinu jeho príjmov. Najviac hrá v Brne a Prahe, no výnimkami nie sú ani odľahlejšie regióny ako Plzeň či Ústí nad Labem.

Splnený sen

Popri všetkých týchto aktivitách pôsobí aj v bratislavskom divadle Aréna. Najprv hral v dvoch rolách, dnes ho môžeme vidieť už len v jednej. Okrem toho posudzuje rôzne zábavné relácie, najmä v rádiách. A aké sú z jeho pohľadu? Podľa jeho slov je pomaly hanba, aby niekto vedel správne po slovensky.

V prvom rade si však začína plniť svoj dávny sen. Po dlhých 40 rokoch vlani obnovil v Bratislave kabaret. K takémuto herectvu ho to tiahlo už počas jeho učiteľských čias. „To, čo kedysi znamenala Tatra revue, ktorú zakázali, tak to sa podarilo obnoviť,“ hovorí Markovič. V jeho predstaveniach napríklad nie je rozdiel medzi javiskom a hľadiskom, či divák nevie, kedy je začiatok a koniec predstavenia. Dnes už má jedno predstavenie a chystá ďalšie.

Návrat skôr vylučuje

V samotných televíziách už Markovič nepôsobí. Ako hovorí, vyhýba sa im. „Viem, čo to znamená žiť pod permanentným stresom.“ Aj preto by sa zrejme do televízie už nevrátil. Ako totiž hovorí, so slovenskými televíziami má zvláštny vzťah:„Ony nepotrebujú mňa a ja nepotrebujem ich“. A či by sa vrátil? Z jeho pohľadu ide o zložitú otázku. Ak by mal opäť vystupovať na obrazovke, s konkrétnou televíziou by rokoval veľmi dlho. Museli by ho tiež presvedčiť, že teraz ide o správnu chvíľu. „Už teraz viac ako kedysi by som si vedel určiť svoju hodnotu,“ hovorí Markovič.

Aj napriek tomu, že je pomerne vyťažený, snaží sa venovať aj svojim vlastným veciam. Spolupracoval s Radošinským naivným divadlom na hudbe, zložil hymnu pre Kremnické gagy. Venuje sa aj počítačovej grafike.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.