31.12.2015, 00:00

Toto sú ľudia, ktorí posúvajú Slovensko dopredu

Nadácia Pontis spolu s medzinárodnou organizáciou Ashoka vytvorili mapu Slovákov, ktorí pomáhajú meniť krajinu.

Toto sú ľudia, ktorí posúvajú Slovensko dopredu

Zamestnávajú bezdomovcov, pozorne sledujú prešľapy politikov, učia deti, ktoré spočiatku nemali svetlú budúcnosť alebo chránia prírodu pre ďalšie generácie. Na Slovensku sú stovky takzvaných sociálnych inovátorov, teda ľudí, ktorí menia našu krajinu k lepšiemu. Nadácia Pontis sa ich spolu s medzinárodnou organizáciou Ashoka rozhodla nájsť. Pomocou rozhovorov mapovali aktivity osobností metódou snehovej gule. Najskôr sa pýtali vybranej dvadsiatky osobností, akých inovátorov poznajú vo svojom okolí a tí odporučili ďalších. „Takto sme urobili 204 rozhovorov, získali 945 unikátnych mien. V priemere nám jeden človek odporučil osem a pol ďalších, čím dokopy zaznelo 1700 mien,“ vysvetľuje projektová manažérka Nadácie Pontis Monika Brošková.

Inovátori vidia ako pozitívum projektu aj to, že môžu získať nové kontakty. „Ľudia z rôznych oblastí si môžu pozrieť, kto vo svojom okolí robí niečo podobné a môžu nadväzovať ďalšie kontakty,“ povedal Jakub Tomiš, zakladateľ mládežníckej iniciatívy Lepší Dolný Lopašov. Slovenská mapa prichádza po talianskej, rakúskej či českej mape. HN vybrali zo zoznamu desať osobností za každú špecifickú oblasť.

Juraj Bednár, IT

Ako partner firmy Digmia je jedných z najväčších expertov v IT na Slovensku. Prvý program napísal už v šiestich rokoch. V Bratislave založil komunitný priestor pre hackerov Progressbar a rovnakú pobočku v Prahe pod názvom Paralelní Polis. Pod jednou strechou združujú počítačových nadšencov, ktorí často upozorňujú na bezpečnostné riziká vo verejnej sfére.

Stanislav Boledovič, TeachforSlovakia, školstvo

Už druhý rok vedie projekt TeachforSlovakia, ktorý posiela mladých talentovaných ľudí do škôl v rôznych kútoch Slovenska, aby pomohli znevýhodneným deťom zlepšiť svoju budúcnosť. Slovensko je prvou z krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré získalo licenciu na tento projekt. „Vítam každé ocenenie mojej práce, ale aj ostatných, ktorí sa snažia na Slovensku niečo zlepšovať,“ hovorí na svoje umiestnenie na mape Boledovič. Jeho cieľom je v horizonte piatich rokov pomôcť približne 10-tisícom detí a pritiahnuť do školstva tisícku mladých ľudí.

Anton Srholec, charita

Kňaz, dlhoročný predseda Konfederácie politických väzňov a zakladateľ resocializačného centra Resoty pre bezdomovcov. V 50. rokoch bol pre svoju túžbu študovať teológiu v zahraničí prichytený pri úteku a uväznený na desať rokov v extrémne ťažkých podmienkach. Aj po revolúcii sa pravidelne zapájal do spoločenskej diskusie i rôznych demonštrácií ako všeobecne akceptovaná morálna a spoločenská autorita. V rozhovoroch často zdôrazňuje potrebu slobody. V tomto roku získal ocenenie Biela vrana. Momentálne bojuje s rakovinou.

Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa práv, štátna správa

Predtým, než začala brániť ľudské práva, bola uznávanou sudkyňou a poslankyňou parlamentu za SDKÚ-DS. Počas svojej kariéry v talári Dubovcová získala Medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gill´s Memorial za to, že zaviedla pre sudcov náhodné prideľovanie spisov. Taktiež Transparency International ocenila jej prácu za anketu o korupcii na súdoch. V apríli 2014 jej vtedajší americký veľvyslanec Theodor Sedgwick udelil cenu Human Rights Defender. Ako ombudsmanka ostro vystúpila proti policajnému zásahu v Moldave na Bodvou či v utečeneckom tábore v Medveďovo. Bojovala aj za lepšiu stravu pre deti v polepšovniach.

Jakub Tomiš, Lepší Dolný Lopašov, občiansky aktivizmus

Mladého študenta informatiky vysmiali, že je z dediny, keď nastúpil na piešťanské gymnázium. Preto sa rozhodol rozhýbať dianie vo svojej rodnej obci a dať ju na mapu Slovenska. Mládežnícka iniciatíva Lepší Dolný Lopašov organizuje kultúrne víkendy, letné kiná. Za pomoci 17-ročného stolára Mateja Machalu, výtvarníkov Mateja Slabého a Jozef Vrbovského osadila v dedine pestrofarebné lavičky. Okrem toho vydávajú noviny a vytvorili pre mamičky bezplatné materské centrum. Titul sociálneho inovátora ho prekvapil. „Dáva mi to silu pokračovať ďalej s aktivitami v dedine,“ povedal Tomiš.

Juraj Hipš, Živica, životné prostredie

Po skončení štúdia pôsobil ako stredoškolský učiteľ. Na prelome tisícročia založil neziskovú organizáciu Živica, kde pôsobí ako riaditeľ a tréner vzdelávacích kurzov pre školy a firmy v oblasti životného prostredia. Na Lazoch v dedinke Zaježová pri Zvolene vedie komunitnú základnú školu, ktorá sa zameriava hlavne na ochranu prírody. Založil i Sokratov inštitút. Mladí vysokoškolskí študenti si v ňom dopĺňajú alternatívne vzdelanie. Z umiestenia na mape si ťažkú hlavu nerobí. „Každá mapa je prínosná. Ale netreba ju čítať ako hitparádu,“ povedal Hipš. Ľudia, ktorí sú preňho inšpiráciou, v nej podľa neho chýbajú.

Matúš Cupka, Zelená hliadka, mestský aktivizmus

Občianske združenie Zelená hliadka založil v Bratislave spolu s bratom. Už štyri roky bojuje za krajšie hlavné mesto bez smetí, nelegálnej reklamy či bariér. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pravidelne zbierajú odpadky z ulíc, likvidujú čierne skládky či opravujú chodníky. Nedávno sa aktivisti zo Zelenej hliadky angažovali aj v kauze trojnožiek firmy Present.

Olga Gyarfášová, Univerzita Komenského aj Inštitút pre verejné otázky, akademická pôda

Uznávaná vedkyňa vyučuje na Inštitúte európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského. Pracuje aj ako výskumníčka a analytička Inštitútu pre verejne otázky. Zaoberá sa problematikou politických kultúr, volebnými systémami a problematikou verejnej mienky.

Martin Filko, Inštitút finančnej politiky, ekonómia

Už viac ako tri roky riadi Inštitút finančnej politiky a je hlavný ekonóm ministerstva financií. V novembri 2006 uverejnil časopis Trend jeho článok Bieda slovenskej ekonómie, v ktorom kritizoval kvalitu slovenského školstva, najmä Ekonomickej univerzity v Bratislave. Inicioval vznik skupinového blogu Radostná veda, ktorý vo februári 2008 poukázal na plagiátorstvo na Ekonomickej univerzite. Bol poradcom i ministra Počiatka a bývalej premiérky Ivety Radičovej. „Ocitol som sa už aj v horšej škatuľke,“ povedal o svojom novom titule sociálneho inovátora Filko s tým, že je však dobré, ak sú aktívni ľudia v kontakte.

Timea Stránska, Človek v ohrození, rozvojová pomoc

Už počas štúdia stážovala v národnej pobočke Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v Bratislave a následne pracovala pre Amnesty International Slovensko. Od roku 2010 spolupracuje s organizáciou VIA IURIS ako právnička a hlavná redaktorka portálu Otvorené právo. Dlhodobo sa venuje problematike ľudských práv a zaujíma sa hlavne o oblasť Kaukazu a Balkánu. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka slovenskej pobočky organizácie Človek v ohrození.