Distribučné spoločnosti tvrdia, že ich náklady na výkup energie z obnoviteľných zdrojov nepokrýva príjem z tarify, ktorú spoločnostiam platia odberatelia. Dá sa očakávať, že regulačný úrad bude musieť zvýšiť výšku tarify?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhoduje na základe svojich informácií o trhu a tiež na základe dát od samotných prevádzkovateľov sústav. Súčasne platí, že ak ÚRSO nestanoví výšku tarify za prevádzkovanie systému presne voči realite, kompenzuje ju v rámci korekčného mechanizmu v odstupe dvoch rokov. Otázka z tohto pohľadu je, ako by mali byť distribučné spoločnosti kompenzované za to, že v čase od odhadu do korekcie daný model de facto bezúročne úverujú.
Štát výrazne obmedzil podporu zelenej energie, no spotrebitelia stále doplácajú na štedrú podporu z minulosti. Do akej miery sa to v budúcnosti môže prejaviť v koncovej cene?
Ak sa pripájanie nových podporovaných zdrojov utlmí – čo sa v súčasnosti aj deje – miera vplyvu na koncovú cenu sa stabilizuje a pominie po uplynutí 15-ročného obdobia, pre ktoré je daným zdrojom priznaná podpora.
Brusel okrem toho plánuje, že aj v budúcnosti budú členské štáty podporovať obnoviteľné zdroje. Je tu reálne riziko, že dotácie budú ďalej tlačiť na ceny elektriny?
Vo všeobecnosti, akákoľvek forma dotácie kriví trh a náklady s tým spojené musí niekto zaplatiť. Na energetickom trhu platí, že prostriedky do systému ako takého prinášajú výlučne koncoví odberatelia energií.
Má štát dostatočnú stratégiu na to, ako napĺňať ciele Európskej únie bez toho, aby to v cenách energií nepoškodilo slovenské podniky a domácnosti?
Štát by sa mal predovšetkým poučiť z vývoja v ostatných 3 – 4 rokoch, aby svoje chyby pri nastavení podpory viac nezopakoval. Tiež by nemal presadzovať konkrétne typy zdrojov, ale podpora by mala byť nastavená neutrálne, pokiaľ ide o voľbu konkrétnej technológie pre výrobu „zelenej“ energie. V neposlednom rade, za úvahu stojí aj zamyslenie sa nad aukčným spôsobom, ako prideľovať jednotlivým investorom povolenia na pripojenie.Miroslav Pejko