Krátko po revolúcii sa rozhodli, že chcú na Slovensku ťažiť striebro. V roku 1993 si preto kanadská ťažobná spoločnosť GlobalMineral vytipovala baňu neďaleko Rožňavy. Narazili však na slovenské zákony. Druhýkrát sa popálili pred tromi rokmi, keď baňu konečne získali – bola totiž zatopená. Teraz, po dvadsiatich rokoch čakania sa zdá, že svoje plány konečne spustia. A zamestnajú popri tom 120 až 150 ľudí. „V súčasnosti už len čerpáme z bane vodu a rekonštruujeme ju,“ potvrdila konateľka spoločnosti Gemer-Can, dcérskej spoločnosti kanadských baníkov, Nataša Malá.
Vaša investícia sa vám oplatí – odkazujú firme odborníci. Ako povedal predseda Gemerského baníckeho spolku Bratstvo Peter Štefanča, práve baňa Mária je najväčším ložiskom striebra v Európe. „Môže sa tu ťažiť aspoň takých desať rokov.“
Väčšina striebra sa totiž v Európe podľa Štefanča vyťažila už počas stredoveku. Pod Rožňavou však podľa odhadov odborníkov zostali ešte štyri milióny ton. Ako však konštatuje Štefančo, drahého kovu by v tejto oblasti mohlo byť viac. Strieborná ruda, ktorú baníci objavili ešte pred nežnou revolúciou, nebola totiž nikdy poriadne preskúmaná. Je preto možné, že sa pod zemou ťahajú ďalšie strieborné žily.
Stovka ľudí
Podrobnosti však budú známe, až keď sa firme Gemer-Can podarí vysušiť celú baňu. Po dvoch rokoch sa podarilo odčerpať vodu z viac ako polovice, zároveň miesto ťažby aj rekonštruujú.
Len na tieto práce podľa Malej v súčasnosti zamestnávajú dokopy približne 80 ľudí. „Rekonštrukcie je zdĺhavý proces. Aj keď sa to nemusí zdať každému, práce sa výrazne pohli,“ objasňuje Malá. Keď sa však ťažba konečne spustí, malo by si tu prácu nájsť až 150 baníkov. Podľa Malej je najrealistickejším termínom rok 2015.
Pre Rožňavčanov tak ide o dobrú správu. Momentálne je v regióne takmer 25-percentná nezamestnanosť. Podľa odborníkov každá investícia v tejto „hladovej doline“ pomôže. Okrem toho, ako ďalej upozorňuje predseda predstavenstva personálnej agentúry McRoy Group Luboš Sirota, v baníctve každé priamo vytvorené miesto prinesie prácu ďalším trom až štyrom ľuďom. A to napríklad v logistike. Ani problému s nedostatkom baníkov by sa podľa odborníkov kanadská spoločnosť nemala obávať. „U nás v evidencii sa nachádza niekoľko stoviek exbaníkov z tohto regiónu,“ povedal regionálny riaditeľ personálnej agentúry Manpower Martin Miklánek.
Kanaďania si pritom priestor na ťažbu pripravujú na vlastné náklady. To znamená, že nežiadali ani neplánujú žiadať o finančnú pomoc od štátu.
Banícke Slovensko
Baníctvo má pritom na Slovensku svoju dlhodobú tradíciu. V 90. rokoch však prišiel zlom, federálna vláda zastavila všetku ťažbu farebných kovov, na čo tvrdo doplatila aj Rožňava. „Zatváralo sa bezhlavo, bez nejakého ekonomického zhodnotenia,“ hovorí geológ Jozef Badár, ktorý bol vo vedení viacerých baní. Slovensko tak v súčasnosti podľa neho nevyužíva svoj surovinový potenciál, čo by nám pomohlo aj ekonomicky. Napríklad uránová ruda by sa podľa neho dala využiť ako palivo v jadrových elektrárňach Mochovce a Jaslovské Bohunice. Kameňom úrazu sú podľa neho často samotní občania, ktorí nesúhlasia s obnovou ťažby.