05.01.2016, 00:00

Slovenskí politici odkazujú „nie“ ruskému plynovodu

Plánované rozšírenie Nord Streamu nás môže stáť 400 miliónov eur ročne.

Slovenskí politici odkazujú „nie“ ruskému plynovodu

Žaloba pre kvóty na migrantov nemusí byť jediným súdnym sporom, do ktorého sa môže Slovensko pustiť. Podľa viacerých z našich politikov by sme mali iniciovať aj ďalšie „ťahanice“ po európskych súdoch. Dôvodom je plánované rozšírenie ruského plynovodu Nord Stream do Nemecka. Ak prejdú plány ruského Gazpromu a západných energetických spoločností, Slovensko môže ročne prísť až o 400 miliónov eur. Toľko teraz priteká do štátnej kasy z prepravy ruského plynu cez naše územie na Západ. V hre je aj status silného energetického hráča v strednej Európe.

Medzinárodná blamáž sa nezopakuje

Slovensko by mohlo podať žalobu na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Ako vysvetľuje šéfredaktorka portálu Euractiv. sk Zuzana Gabrižová, mohli by sme napríklad namietať nesúlad plánovaného projektu s európskou energetickou legislatívou. Žaloba je v tom prípade štandardným a legitímnym riešením. Podobné spory sú podľa nej pomerne bežná prax.

Slovensko podalo ešte začiatkom decembra žalobu na Európsku komisiu. Dôvodom však neboli ekonomické spory, ale protest proti povinným kvótam na prerozdeľovanie utečencov. Za to sme si vyslúžili medzinárodnú kritiku. Podobný scenár sa však už v prípade žaloby číslo dva zopakovať nemusí. „Ak by sa vláda na takýto krok odhodlala, nemyslím si, že by to partneri v EÚ vnímali negatívne, ako to bolo v prípade otázky relokácie utečencov,“ myslí si Gabrižová.

Môžeme dostať „odškodné“

Slovensko má však aj druhú možnosť. Diplomatické riešenie, ktoré by bolo aj podľa právnika Maple & Fisch Viliama Karasa schodnejšou cestou. To by mohlo byť ešte efektívnejšie v druhej polovici roka, keď budeme na čele Rady EÚ. Boj proti plynovodu v konečnom dôsledku nemusí podľa neho Slovensko vyhrať, no ak bude dostatočne pružné v rokovaniach, môže získať „kompenzácie“. Napríklad v podobe nepriamych finančných dotácií ďalších projektov ako „odškodné“. „Slovensko má s Gazpromom uzavretý kontrakt na dodávku plynu do roku 2028 a odberovým miestom je hranica s Ukrajinou,“ zdôraznil energetický expert KDH Andrej Letko. Aj to je dôvod, prečo by sme na obídenie Ukrajiny mohli draho doplatiť.

Okrem Slovákov by boli stratoví aj Poliaci či Ukrajinci. Kyjevu by dokonca ruský plynovod mohol odkrojiť z ročného rozpočtu až dve miliardy eur, ktoré získava na tranzitných poplatkoch. „V rámci budovania Energetickej únie Maroš Šefčovič zdôraznil, že každá krajina má mať minimálne tri zdroje plynu. Odstavením ukrajinského tranzitu by však viaceré krajiny juhovýchodnej Európy prišli o jediný zdroj plynu,“ hovorí energetická expertka Euractivu Martina Dupáková.

Komisia nemá silné páky

„Pravda je, že komisia nemá silné páky na zastavenie projektu, môže iba posudzovať dodržiavanie európskej legislatívy,“ nedávno uviedla energetická expertka Euractivu Martina Dupáková. Brusel pritom aktuálne posudzuje, či je Nord Stream 2.0 vôbec v súlade s európskymi pravidlami. „Európska komisia je v kontakte s prevádzkovateľom plynovodov a nemeckým regulátorom a vyžiadala si od nich detailné informácie o projekte. Na základe týchto informácií Komisia posúdi legalitu projektu Nordstream 2 a rozhodne o ďalších krokoch,“ odkázal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Práve na tom sa dohodli štáty na decembrovom summite únie, kde Slovensko spolu s ďalšími ôsmimi krajinami formulovalo svoje námietky. Okrem krajín Vyšehradskej štvorky to požadovali aj Bulharsko, Rumunsko, Estónsko, Grécko, Lotyšsko a Litva. Český minister priemyslu Ján Mládek sa však k iniciatíve svojich rezortných kolegov nezapojil napriek tomu, že to plánoval. Stopla to vláda. To, či by nás Česi podporili aj v prípadnej žalobe, zatiaľ nie je jasné. „Ak by k tomu skutočne došlo a česká vláda by bola požiadaná o vyjadrenie, určite by tak spravila. V súčasnosti však nemôžeme predpokladať žiadne jej možné stanovisko,“ odkázal tlačový hovorca českého rezortu priemyslu a obchodu František Kotrba. Od výsledku rokovaní závisí s najväčšou pravdepodobnosťou to, ako ďaleko Slovensko vo svojom proteste zájde. Pravdepodobne si však počká na to, ako sa postaví k projektu komisia. A to skôr, ako bude uvažovať o ďalšej žalobe, myslia si analytici.

Nord Stream 2„odstrihne“ Ukrajinu od ruského plynu

Projekt Nord Stream 2 znamená rozšírenie už existujúceho plynovodu, ktorým prúdi ruský plyn do západnej Európy cez Baltské more. Pokračovanie projektu znamená výstavbu tretieho a štvrtého potrubia do Nemecka, ktoré bude kopírovať trasu prvých dvoch plynovodných rúr. Odtiaľ sa bude plyn distribuovať ďalej. Na rozšírení plynovodu sa s ruským energetickým gigantom Gazpromom dohodlo konzorcium piatich spoločností ešte v septembri minulého roka. Ide o britsko-holandskú skupinu Shell, francúzsku spoločnosť ENGIE, rakúsky OMV a nemecké firmy E. ON a BASF/Wintershall. Spoločnosti plánujú stopercentné zvýšenie objemu prepravovaného plynu – zo súčasných 55 miliárd kubických metrov zemného plynu na 110 miliárd. Už existujúca infraštruktúra sa však využíva iba na 50 percent. Práve preto je rozširovanie plynovodu terčom kritiky. Podľa plánov Gazpromu má výstavba druhej vetvy plynovodu popod Baltské more úplne „odstrihnúť“ Ukrajinu od ruského plynu do roku 2019, keď sa má opätovne rokovať o obnovení kontraktu o dodávkach medzi Kyjevom a Moskvou. Slovensko poslalo do Bruselu koncom novembralist, ktorým protestovalo proti výstavbe plynovodu. K protestu sa pridali aj pobaltské krajiny, Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko.

ANKETA

Boli by ste za to, aby Slovensko podalo žalobu na Európsku komisiu kvôli plánovanej výstavbe plynovodu Nord Stream 2?

Robert Fico (Smer-SD, predseda vlády)

V prípade Nord Stream 2 sa najprv čaká na to, akým spôsobom nemecký regulačný úrad uplatní európske právo a až na základe toho sa bude rozhodovať o ďalšom postupe.

Roman Brecely (Sieť, vedúci stálej pracovnej skupiny pre energetiku)

Sieť by podporila podanie žaloby na Európsku komisiu, pretože považuje plánovanú výstavbu plynovodu Nord Stream 2 za absolútne neopodstatnenú a zbytočnú, navyše v zásadnom rozpore s koncepciou energetickej únie. Prioritou do budúcna by malo byť maximálne vyťaženie existujúcich prepravných kapacít, medzi ktoré patrí aj Eustream. Nemyslíme si však, že samotný projekt Nord Stream 2 je, aj vzhľadom na závery parížskeho summitu, uskutočniteľný projekt.

Karol Galek (SaS, expert na energetiku)

Žaloba je absolútne krajné riešenie a malo by sa využívať len v prípade, ak by zlyhali všetky ostatné diplomatické nátroje. Aj v tomto prípade však platí, že by Slovensko malo mať silné argumenty, aby bolo v prípadnom súdnom spore úspešné. V prvom rade treba pôsobiť na diplomatickej úrovni a vyvinúť aj tlak na komisára pre energetiku, ktorým je zhodou okolností občan Slovenskej republiky Maroš Šefčovič. Nord Stream 2 však nie je len energetickou otázkou, ale aj geopolitickou, a preto sa takáto vec musí riešiť aj na úrovni Európskej komisie a členských štátov EÚ.

Andrej Danko (SNS, predseda)

V prvom rade by predstavitelia Slovenska mali dosiahnuť v rámci EÚ konsenzus, aby sme po prípadnom dobudovaní Nord Stream 2 neprišli o milióny zisku z tranzitu plynu. Ak by sa ukázalo, že konsenzus nie je možný a projekt je spolitizovaný – na základe čoho by sme mali byť znevýhodnení – tak sme aj za také krajné riešenie, ako je žaloba.

Ján Figeľ (KDH, predseda)

Ak je nejaký urgentný a vecne seriózny podnet na právny resp. aj súdny spor v EÚ v rámci platnej legislatívy zo strany SR, tak je to práve plánovaná výstavba plynovodu Nordstream 2. Tu má Slovensko vážnejšiu hrozbu pre svoje celkové záujmy, hlavne ekonomické, než pri kvótach na migrantov. Premiér Fico však uprednostnil predvolebný marketing a politické divadlo s kvótami, namiesto využitia času, spoločného regionálneho záujmu a doterajšieho vplyvného postavenia Slovenska. Dokonca má túto agendu v gescii slovenský eurokomisár, podpredseda EK M. Šefčovič, ktorý bol lídrom kandidátky SMERu! Konanie vlády doteraz nebolo dostatočne adekvátne situácii a vývoju v tejto záležitosti. KDH považuje oprávnené ekonomické záujmy Slovenska za prioritu v rámci EÚ. V prípade účasti vo vláde prijmeme náležité kroky.

Béla Bugár (Most-Híd, predseda)

Podávanie žalôb na Európsku komisiu určite nie je správnou cestou, ktorá by pre Slovensko priniesla želaný výsledok – zastavenie tohto projektu. Úlohou vlády, súčasnej i tej budúcej, je skôr aktívne diplomatické úsilie smerom k ďalším krajinám, ktorých sa tento projekt priamo alebo nepriamo dotýka. Len tak sa dá vyvinúť dostatočný tlak na prehodnotenie celého projektu.

Igor Matovič (OĽaNO, predseda)

Žalovať môžeme, nič však zrejme nedosiahneme. Fico trucoval voči Nemecku pri utečencoch bez akejkoľvek snahy ponúknuť alternatívne riešenie. Tak nám Nemecko bez akejkoľvek diskusie zavrelo kohútik na bezprácne peniaze za transport plynu. Doplatíme na to všetci a popritom aj kamaráti Roberta Fica, ktorým umožnil reprivatizovať „zlatú rúru“. Ide o vážnu otázku a škody, ktoré Fico svojím postojom spôsobil, budú stáť Slovensko rádovo miliardy eur. Preto aj ďalší postup reprezentantov štátu by mal vzniknúť po dohode všetkých strán budúcej koalície.

Súvisiace články