20.03.2014, 23:58

Štát nakúpil predražený cukor a obilie

V súťaži na dodávku hmotných rezerv uspela aj firma partnera J&T Igora Rattaja.

Štát nakúpil predražený cukor a obilie

Štát prerobil na nákupe agrokomodít do núdzových zásob viac ako pol milióna eur. Nakupoval totiž od obchodníkov, ktorí mu cukor a pšenicu predali za oveľa vyššie ceny, než keby nakupoval priamo od pestovateľov a výrobcov. Na obchode zarobila aj firma Montir, ktorú vlastní partner finančnej skupiny J&T Igor Rattaj. „Nevidím nič neštandardné na týchto dodávkach,“ bráni obchod Rattaj.

Cukrovary neinformovali

Firmy Montir a Mlyn Štúrovo dodali v marci tohto roku štátnemu podniku Poľnonákup Tatry 1600 ton cukru. Za tonu zinkasovali obe po 697 eur bez DPH. V tom čase sa pritom cukor na trhu obchodoval oveľa lacnejšie. „V čase nákupu cukru štátnymi hmotnými rezervami sa spotová cena cukru na trhu pohybovala približne na úrovni 520 eur,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku Radovan Roba. Slovenské cukrovary mali záujem dodať štátu zásoby cukru. Informáciu o konaní nákupov však nedostali. „Nenašli sme ani informácie o verejnom obstarávaní či elektronickej aukcii v roku 2014,“ hovorí Roba.

Konateľka firmy Montir Zuzana Ištvanfiová tvrdí, že elektronickú aukciu na cukor robili. Kde zverejnili informáciu o jej konaní, sme sa však nedozvedeli. Stanovisko firmy Mlyn Štúrovo sa nám získať nepodarilo. Jej majiteľ Peter Močko bol tento týždeň na dovolenke.

Nevedeli zohnať lacnejšie

Poľnonákup Tatry mal pre Správu štátnych hmotných rezerv draho nakúpiť aj potravinársku pšenicu. Aj v tomto prípade bola jedným z dodávateľov firma Montir, ktorá dodala 7-tisíc ton. Ďalších 3-tisíc dodala košická firma Agro Energia. Napriek tomu, že obe firmy dodávali obilie pre štát nezávisle od seba, ponúkli takmer identickú cenu – 212,60 eura za tonu. Podľa údajov Pôdohospodárskej platobnej agentúry pritom v čase konania obchodu, v novembri, predávali slovenskí farmári tonu komodity priemerne za 150 eur. A komoditná burza v Bratislave kótovala trhovú cenu pšenice na úrovni 170 – 175 eur. Práve od tejto ceny by sa mali podľa predsedu burzovej komory Pavla Scholtza odvíjať všetky obchody s touto komoditou. S tým však nesúhlasí konateľ spoločnosti Agro Energia Karol Šereš. Podľa neho je pre obchodníkov podstatná cena na európskych burzách, a tá bola v novembri 200 eur. Cenu podľa neho zvyšujú aj náklady na dopravu či výdavky na chemické ošetrenie. Svoje dodávky pre štát preto za predražené nepovažuje.

Mali by vstúpiť na burzu

„Máme človeka, ktorý chodil od družstva k družstvu. Nikto nám to nechcel predať za nižšiu cenu,“ bráni obchod Ištvanfiová. Člen predsedníctva Zväzu pestovateľov obilnín Vladimír Volečko to však vidí inak. Tvrdí, že družstva v novembri nepredávali obilie drahšie než za 170 eur. Obilia bolo navyše dostatok.

Úvahy o nevýhodnom nákupe odmieta aj Správa štátnych hmotných rezerv. „Ceny obstaraných komodít boli zabezpečené v cene pre štát najvýhodnejšej,“ skonštatovala hovorkyňa Marcela Zelinková.

Včera sme sa nedozvedeli, prečo štát v minulom roku nenakupoval obilie priamo od pestovateľov a výrobcov, ale nakupoval cez obchodníkov s agrokomoditami. Farmári tvrdia, že keby nakupoval od nich, ušetrí. Inou možnosťou, ako ušetriť by bol vstup správcu štátnych rezerv na komoditnú burzu, kde by mohol umiestniť svoj dopyt. „Som presvedčený o tom, že štátu by sa takto podarilo nakúpiť komodity za reálne trhové ceny,“ hovorí Scholtz. Podľa neho by to mohol byť zároveň impulz na oživenie bratislavskej burzy.

Ak by štát nakupoval priamo, ušetril by

Rozhovor. Člen Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín Vladimír Volečko pre HN:

Štát nakúpil v novembri minulého roku od obchodníkov tonu pšenice za 212 eur. Bol to dobrý obchod?

Kto za túto cenu predal obilie, urobil výhodný obchod. Na tú dobu ide o báječnú cenu, keďže v novembri sa pšenica predávala v priemere za 160, maximálne 170 eur za tonu.

Obchodníci tvrdia, že cenu zvýšili náklady na prečistenie a dopravu.

To je pseudoargument. Každá pšenica, ktorú predávate, musí spĺňať technickú normu a musí byť už prečistená a chemicky ošetrená. Doprava tony pšenice v rámci Slovenska nestojí viac ako 10 eur.

Ak by teda štát nakupoval priamo od pestovateľov, ušetril by?

Určite. Som presvedčený, že poľnohospodári v prípade spomínaného nákupu by nedostali viac ako 165 eur za tonu.

Dokázalo by priemerné družstvo na Slovensku dodať 3-tisíc ton pšenice?

Bez problémov.

Pokiaľ by sa nákup uskutočnil cez Bratislavskú komoditnú burzu, ušetril by tiež?

Nakúpil by oveľa lacnejšie. Ak by sa štátne rezervy začali nakupovať cez burzu, mali by konečne pestovatelia motiváciu vstúpiť na ňu. Momentálne ich od toho odrádzajú vysoké poplatky.