17.07.2013, 00:00

V strate je každá tretia lekáreň. Hrozia konkurzy

Ak na prelome storočí u nás lekárne označovali za zlatý biznis, dnes sa karta obracia.

Lekáreň

Lekáreň
Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ hovorí, že problémy kulminujú práve teraz. Podľa odhadov komory sa od začiatku roka dostalo do červených čísel 30 až 40 percent lekární.

Z tisícky k šesťsto eurám
Odráža sa to aj v obchodnom vestníku na stránkach konkurzov. Za posledné týždne sa v spojitosti s reštrukturalizáciou, konkurzom či dražbou na stránkach vestníka objavili štyri lekárne od Oravy, cez Záhorie a Nitru. Ako poslednú do konkurzu posiela súd Lekáreň Eva z Komjatíc. Pritom od začiatku roka skončili podľa údajov Slovak Credit Bureau v konkurze tri. „Doplatili sme na krach jedného veľkého dodávateľa, keď sa lekárňam skracovali termíny platieb. Nebolo možné kupovať nové zásoby, lekáreň našej veľkosti to nemohla zvládnuť,“ hovorí majiteľ tvrdošínskej Lekárne Tilia Peter Zaiček.

Zvýšenie stratových prevádzok podľa lekárnikov spôsobuje najmä legislatívne opatrenia na znižovanie cien liekov. „Oproti roku 2009 je naša marža teraz polovičná. Rozumieme potrebe opatrení pri cenách, otázka je, či už neprekračujeme hranicu zabezpečenia minimálnej kvality,“ dodáva viceprezident Sukeľ. Tu spomína platy farmaceutov. Kým pred piatimi rokmi nástupný plat v sektore spravidla presahoval tisíc eur v hrubom, dnes to je podľa Sukeľa 700 až 800 eur. „V Bratislave, v dôsledku ponuky a dopytu na pracovnom trhu, je to dokonca 600 eur,“ dodal.

Náklady aj kvôli predpisom
Michal Prybilinec z lekárne Limba v Poprade ku klesajúcim maržiam ako ďalšie príčiny uvádza prehustenosť siete  a stúpajúce náklady. „Rok čo rok pribúdajú povinnosti mať ten či oný prístroj a vybavenie, pritom často je otázka, či daný účel sa nedá zabezpečiť inak a výhodnejšie,“ hovorí. Prybilinec upozorňuje na ďalšiu skutočnosť. Čísla o konkurzoch neodrážajú presný stav, mnoho prevádzok zaniká mimo tohto konania. „Len v meste ako Poprad z námestia a iných miest teraz zmizlo niekoľko lekární. Vo frekventovanom hypermakete je za krátky čas už tretí prevádzkovateľ,“ dodáva.

Lekárnici sa zhodujú, že zníženie počtu prevádzok môže trhu pomôcť. „Avšak je tu riziko, že ich miesto zaberú na úkor rodinných lekárne reťazcov, čo neskôr môže zvýšiť ceny, proti čomu bojuje ministerstvo,“ dodal Sukeľ. Podľa správy ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ktorú v parlamente predniesla minulý rok, tvoria u nás lekárne zo sietí okolo 15 percent prevádzok. Celkový počet lekární presahuje dve tisícky. S počtom 27,8 lekárne na stotisíc obyvateľov kopírujeme priemer krajín OECD. O niečo viac ich majú v Poľsku a Maďarsku, menej v Česku a Rakúsku. Rekordných 77,7 ich v Európskej únii majú v Grécku, najmenej, 8,4 v Dánsku.