Do zahraničia odišla kvôli tomu, že doma jej hrozila strata práce. Francúzska spoločnosť, pre ktorú v Žiline pracovala štyri roky, začala krachovať a reálne hrozilo, že nebude mať ani na výplaty. Mladá rodáčka z Ľubochne sa preto rozhodla skúsiť šťastie v ďalekej Kalifornii.
Dnes už je Katarina Van Derham známa vďaka širokým pracovným aktivitám v americkom šoubiznise. Počas 16 rokov za Atlantikom skúsila povolanie modelky, grafičky, vizážistky či dokonca hollywoodskej herečky. Najnovšie veľkú časť svojho projektu venuje svojmu vlastnému magazínu o kráse Viva Glam. „Je to štvrťročník s nákladom 50-tisíc kusov. Snažím sa v ňom spájať užitočné informácie o kráse a krásnych ženách s cestovaním, so zdravým životným štýlom či s pozitívnym myslením,“ hovorí Katarína, ktorá na budúci mesiac oslávi 39 rokov.
Tvrdé začiatky
Katarina pritom v Spojených štátoch začínala úplne od nuly. „V roku 1998 bola taká situácia, že zo Slovákov dostal do Ameriky víza len málokto. Dostala som kontakt na Češku, ktorá tam prevádzkovala upratovaciu firmu. V nej som našla svoje prvé zamestnanie ako upratovačka a roznášačka letákov,“ spomína Van Derham na svoje tvrdé začiatky.
Iné možnosti na poctivú prácu pre Slovákov vtedy podľa nej neboli. „Práca to však nebola zlá. Američania ma prijali do rodiny, boli ku mne veľmi milí a podporovali ma.“
Vo firme vydržala deväť mesiacov. Keď sa zdokonalila v angličtine a získala prvé kontakty, začala sa obzerať po niečom perspektívnejšom. „Raz ma na ceste z posilňovne zastavil producent, ktorý pracoval pre najväčší americký športový televízny kanál ESPN. Ponúkol mi prácu roztlieskavačky v šou Hokej na pláži, ale ja som chcela radšej prácu v kancelárii. Nakoniec som sa stala asistentkou jeho zástupkyne,“ vraví Katarina.
Skutočný zlom nastal vtedy, keď sa z Los Angeles presťahovala do Santa Monicy, ktorá je presláveným miestom celebrít. Tu sa Katarína zamestnala v kaviarni ako čašníčka a postupne sa začala zoznamovať s hviezdami miestnych šou či televíznych seriálov. „Vtedy ma herec Christian Boeving predstavil jednému fotografovi, s ktorým spolupracujem prakticky dodnes. Otvoril mi tým dvere do modelingu,“ dodáva Katarina.
V televízii a filme
Z modelingu to už potom bolo len na skok do filmu a televízie. Katarina mala tú výhodu, že v tom čase „leteli“ v Kalifornii typy ako Pamela Anderson, hviezda seriálu Baywatch. Práve k nej ju výzorovo často prirovnávali.
Van Derham však rozhodne odmieta, že by jej k úspechu rozhodujúcou mierou prispela podobnosť k Pamele Anderson. „Takých dievčat tam v tom čase bolo veľmi veľa a ešte stále aj je. Ja som navyše mala nevýhodu, že zohnať rolu pre Slovenku bolo mimoriadne ťažké. Síce som vyzerala ako Američanka, ale prízvuk som mala východoeurópsky. Automaticky nás označovali za Rusky, a dievčatá z východnej Európy zvyčajne aj dostávali úlohy Rusiek. Tieto úlohy boli veľmi lacné.“
Aj to bol dôvod, prečo si Katarína zmenila svoje pôvodné slovenské meno Ambrušová na holandsky znejúce Van Derham. Ako sa však Katarina stávala známou vďaka svojim modelingovým aktivitám, dostávala sa aj do pozornosti televíznych a filmových producentov. Zahrala si v seriáloch Monk či C. S. I. a objavila sa tiež vo filme 15 minút, kde hlavnú zápornú rolu východoeurópskeho zabijaka s menom Emil Slovak stvárnil slávny český herec Karel Roden. „Na budúci rok príde do kín sci-fi paródia Unbelievable, kde som si zahrala manželku hlavného hrdinu, akúsi sparodovanú verziu Bond girl. Vo filme hrá 32 hercov zo seriálu Star Trek vrátane hlavnej hviezdy Williama Shatnera.“
Časopis o kráse
K svojim aktivitám neskôr Katarina pripojila prácu vizážistky. Vo svojom dome v Kalifornii si otvorila fotoštúdio a vizážny salón, kde osobne robí mejkap predovšetkým svojim známym z radov osobností šoubiznisu.
No a zatiaľ poslednou aktivitou Van Derham je jej časopis Viva Glam. „Fungujeme už dva roky. Začínali sme ako webový portál, po pol roku sme však prišli na to, že čitatelia chcú mať v ruke aj tlačené vydanie.“
Dnes je možné magazín Viva Glam bezplatne získať v rôznych luxusných hoteloch, salónoch krásy, prevádzkach manikúry či pedikúry, ale aj u plastických chirurgov. „Mojou ambíciou je vybudovať internetový obchod s výrobkami určenými pre ženy, ktoré si potrpia na krásu. Už teraz máme v ponuke rôzne mihalnice či bižutériu. Keď sa tento e-shop rozbehne, z časopisu sa vlastne stane katalóg.“
Katarína sa pritom našla aj v novinárskej práci. Časopis plne financuje z reklamy. Spolupracuje s ôsmimi externistami a v rozhovore už vyspovedala také hviezdy šoubiznisu, ako sú členovia kapiel Mötley Crüe či Guns N´Roses, alebo hercov z rôznych amerických televíznych seriálov.
Dotazník HN: Ako sa Katarína Van Derham pozerá na svoj život a prácu v Kalifornii
Najväčšie prekvapenie
Do Ameriky som odchádzala s pocitom, že z filmov a zo seriálov mám odsledované, ako to tam všetko funguje. Napriek tomu ma v Kalifornii najviac prekvapili vzťahy medzi ľuďmi. Napríklad to, ako sa k sebe správajú rodičia a deti. Keď príde rodič navštíviť svoje dieťa, tak skončí v hoteli namiesto toho, aby ho deti ubytovali u seba v apartmáne. Mne sa to zdá odcudzujúce. Ak by Slováka prišli pozrieť rodičia, spali by na posteli. Dieťa by prinajhoršom dali prenocovať na zemi. Na druhej strane ma prekvapilo aj to, ako sa tam správajú k zvieratám. Často trebárs vidíte psa na sedadle spolujazdca.
Šok v Amerike
Paradoxne sa o to nepostarali Američania, ale Slováci. Šokovalo ma, ako si navzájom dokážu ďaleko od domova ubližovať. Práve to bola moja najhoršia skúsenosť v USA. Jeden večer s nimi popíjate v bare, a keď na druhý deň prídete z práce domov do apartmánu, zistíte, že všetky veci vám ukradli. Našla som si na telefóne odkaz, že ak ich chcem späť, musím dať 500 dolárov. To bolo na úplnom začiatku, dva týždne som musela chodiť v tých istých šatách a tričku. Spávala som v aute, lebo som sa bála vrátiť do apartmánu, aby mi neublížili. Myslela som si, že si budeme navzájom pomáhať, ale bolo to presne naopak. Síce sa o tom často hovorí, ale kým to nezažijete na vlastnej koži, nedokážete si to predstaviť. Stretávam sa s tým pritom doteraz.
Príklad od Američanov
Slováci by sa od Američanov jednoznačne mali naučiť viac sebadôvery. U nás na Slovensku máme veľké talenty, či už v hudbe, tanci, speve, alebo v hocičom inom. Lenže sme stále príliš tichí, zakríknutí. Chýba nám priebojnosť, akú majú Američania. Ja keď napríklad vezmem niečo zo Slovenska do Ameriky a ukážem to tam, tak sú z toho nadšení. Lenže my sa nedokážeme predať. Preto som vlastne aj odišla do USA, aby som získala viac zdravej sebadôvery. A trvalo niekoľko rokov, kým sa mi to naozaj podarilo. V Amerike majú 16-či 17-ročné dievčatá toľko sebadôvery, koľko nemá u nás povedzme 50-ročný muž. Keď som tam prišla, cítila som sa pri nich veľmi malá.
Slovenské tradície
Kapra si na Vianoce síce nevysmažím, keďže som vegetariánka, ale každé Vianoce si urobím zemiakový šalát. Samozrejme s vegánskou majonézou. Máme vianočný stromček, aj koledy si vypočujeme. Našťastie, môj priateľ, ktorý je Čech, si nepotrpí na veľkonočnú oblievačku, takže tento zvyk ma obchádza (smiech). Keď prídete do Ameriky ako mladý človek, chcete robiť všetko tak, ako robia Američania. Po tých rokoch vám však začnú chýbať veci z domova. Ja som sa po tridsiatke začala obracať späť k slovenským tradíciám. Vždy si prinesiem z domu nejaké veci. Mám napríklad slovenský príbor, modelka Soňa Skoncová mi zase z domu doniesla súpravu tanierov, takže kuchyňa sa mi pomaly vymieňa za slovenskú. Viac si tiež všímam slovenských umelcov, dizajnérov či bižutériu.
Prijatie v Kalifornii
Už pred príchodom do Ameriky som vedela, že Východoeurópania tam majú stále zlé meno. Keď máte v priezvisku koncovku-ová, tak vás automaticky zaškatuľkujú medzi ruské zlatokopky a pozerajú sa na vás cez prsty. Potom to máte veľmi ťažké, ak chcete preraziť napríklad v Hollywoode. Takže som si zmenila meno na Van Derham a dala som si ho zlegalizovať. Na kastingu si síce domyslia, že ste Európanka, no aspoň nie Ruska, ale Holanďanka. Niečo podobné platí aj o mene. Američanom sa ťažko vyslovuje Katarína, tak som začala používať Kat. Ale inak som sa veľmi rýchlo učila životu v Kalifornii a osvojila som si tamojšiu mentalitu.
Čo mi chýba
Najviac mi chýbajú rodičia, keďže domov chodím zhruba každé dva roky. Našťastie máme Skype a môžeme tak cez internet spolu hovoriť každý týždeň. Chýba mi aj slovenské jedlo, najmä sójové paštéty, ktoré tu nie sú. Najlepšie nátierky na svete sú zo Slovenska syrová či francúzska. Ľudia mi z domova vždy prinesú alebo pošlú vegánske paštéty, tie si vždy beriem aj do Ameriky, keď navštívim domov. A takisto mi v Kalifornii chýbajú ľudové tradície, rôzne hody a jarmoky na Slovensku.
Recept na úspech
Choďte za svojím cieľom a nehanbite sa povedať, čo chcete. Mnoho ľudí si myslí, že keď nahlas vyslovia svoje želanie, ostatní sa im vysmejú. Boja sa toho, čo povedia susedia či známi. Mne to trvalo roky, kým som sa naučila vyjadriť svoj názor, ale dnes už viem, čo chcem, a idem si za tým. Zrazu sa mi začalo všetko plniť. Preto tvrdím, že nikdy nedosiahnete úspech, kým budete zakríknutí. Ale dôležité je aj to, aby ste išli svojou vlastnou cestou. Nemôžete kopírovať cestu iných, pretože keď jednému niečo nevyšlo, automaticky to neznamená, že to nemôže vyjsť práve vám. Život je krátky a len vy ho žijete, nikto iný.