Zdraženie nájomného, ktoré si za svoju pôdu účtuje štátny Slovenský pozemkový fond, môže zvýšiť náklady všetkým farmárom. Toto opatrenie, ktoré avizovala vláda Roberta Fica (Smer-SD), totiž môže viesť k tomu, že ceny začnú dvíhať aj súkromní prenajímatelia. „Len čo sa individuálni vlastníci dozvedia, že poľnohospodári platia vyššie nájomné štátu, budú sa aj oni domáhať zvýšenia toho svojho,“ varuje hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Stanislav Nemec.
Priepastný rozdiel
Ceny za prenájom poľnohospodárskej pôdy sa môžu od budúceho roka zvýšiť až o 80 percent. Taký je rozdiel medzi súčasnou cenou prenájmu štátnej pôdy, ktorú určuje pozemkový fond, a trhovou cenou, ktorú majú po novom farmári platiť. Vláda toto opatrenie predstavila v rámci konsolidačných opatrení. Platiť má od budúceho roka.
Týka sa to štvrtiny všetkej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, ktorú spravuje pozemkový fond.
Za prenájom jedného hektára si dnes účtuje priemerne 20,30 eura ročne. Ku koncu minulého roka hospodárilo na 455 tisícoch hektárov pôdy v správe fondu 4 871 nájomcov. Tí všetci by si mohli priplatiť. Podľa prieskumu Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva je priemerná trhová cena prenájmu pozemkov 36,35 eura za hektár. „V najprodukčnejších oblastiach je výška nájomného aj trojnásobne vyššia. V niektorých okresoch východného Slovenska je výška nájomného v niektorých prípadoch len jednociferné číslo,“ spresňuje výskumný pracovník ústavu Vladimír Rybár.
Pokiaľ by sa cena pozemkov zvýšila na trhovú úroveň, znamenalo by to podľa prepočtov HN pre fond nárast príjmov približne o 7,3 milióna eur. Vlani štát zarobil na prenajímaní pôdy na poľnohospodárske účely 8,6 milióna eur. Rezort pôdohospodárstva svoje predstavy o novom nastavení prenájmov nekonkretizoval. „Neprebehli ešte rokovania s ministerstvom financií ani s pozemkovým fondom,“ odkázala nám hovorkyňa rezortu Magda Tóth-Želeňáková.
Nájomné je nízke
Dôvod, prečo pozemkový fond prenajíma pôdu pod trhovú cenu, je podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovana Kazdu v metodike výpočtu ceny. Tá zohľadňuje najmä úrodnosť, takzvanú produkčnú hodnotu pôdy, no nie je priamo nadviazaná na trhové podmienky.
Poľnohospodári z návrhu, že o túto výhodu prídu, šťastní nie sú. Obávajú sa, že v budúcom roku by mohlo toto opatrenie dostať farmárov do veľmi ťažkej situácie. „V rámci pripravovaného balíka by sa k poľnohospodárom malo pristupovať citlivejšie, lebo viaceré podniky avizujú kvôli dlhému suchu, že do budúceho roka vstúpia ekonomicky vyčerpaní,“ povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) vykreslil ešte hrozivejší scenár. Podľa neho plošné zrušenie nájomných zmlúv a vypísanie nových výziev vyvolá vlnu krachujúcich podnikov na Slovensku.
Hrozba, že drahší prenájom štátnej pôdy zvýši aj ceny, ktoré si účtujú súkromníci, však nemusí byť akútna. Vedecký pracovník výskumného ústavu Štefan Buday si myslí, že v najbližších rokoch k nemu nemusí prísť. „Samozrejme, ľudia by začali premýšľať, avšak prenájmy sú zvyčajne dohodnuté na niekoľko rokov dopredu.“ Erik Kapsdorfer