Škrty v dávkach, obmedzenie štátnej podpory pri stavebnom sporení, ale aj privatizácia. To je recept, ktorý ponúkajú ministrovi financií Petrovi Kažimírovi (Smer-SD) ekonómovia. V konečnom dôsledku by tak mohol vybrať ešte viac než 250 miliónov, ktoré mu po najnovších odhadoch v budúcom roku chýbajú. V takom prípade by ušetril aj celú odloženú rezervu a čerpať by ju mohol až v budúcom roku.
K škrtom sa pritom hlási aj samotná vláda. „Neočakávame v tomto okamihu, že by sme mali ísť cestou zavádzania nejakých nových opatrení, skôr pôjde o opatrenia dovnútra štátu,“ potvrdil premiér Robert Fico (Smer-SD).
Stovky miliónov len na dávkach
Ako ukázali pred nedávnom analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS, v takom prípade by sa mohla vláda pozrieť napríklad na neadresnosť niektorých sociálnych dávok. Medzi nimi sú napríklad prídavky na deti či rodičovský príspevok. Takto by podľa nich mohol štát ušetriť 290 miliónov eur.
Priestor na zníženie dávok rodinnej politiky pre ľudí, ktorí na ne nie sú odkázaní, vidí aj riaditeľ Inštitútu pre spoločenské a ekonomické reformy Peter Goliaš. Tam sa však výpočet možných úspor vlády podľa neho nekončí. „Vyplácanie vianočných príspevkov by sa malo obmedziť na dôchodcov ohrozených chudobou.“ Okrem toho ekonómovia upozorňujú aj na milióny, ktorými štát dotuje cez štátnu prémiu stavebné sporenie, či podporu hypoték.
Podľa Goliaša by peniaze priniesla aj zmena postoja Ficovho kabinetu k privatizácii. Z jej výnosov by sa následne splácal verejný dlh, čím by vláda ušetrila na úrokoch.
Zabudnúť by pritom nemala ani na verejný sektor. „Ak chce štát vyrovnať svoj rozpočet a chce ho dlhodobo udržať vyrovnaný, potom jedinou cestou, ktorá nás privedie k tomuto cieľu, je opäť cesta znižovania výdavkov verejného sektora,“ doplnil analytik NextFinance Martin Prokop.
Riziká vidí aj NBS
Takémuto scenáru sa však viacero ministrov Ficovho kabinetu bráni a odkazujú – šetriť už nemáme kde. „Schválený rozpočet neumožňuje realizáciu národných programov zdravia, projektu eHealth, škrty nastali v oblasti mzdových výdavkov, výške výdavkov na tovary a služby,“ vymenovala položky, ktoré muselo obmedziť pre konsolidáciu ministerstvo zdravotníctva jeho hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.
Kažimír má však aj druhú možnosť, a to rozpustiť ešte pred začiatkom roka 2013 časť rezervy, ktorú si odložil pre prípadný horší vývoj v budúcom roku. Ako však upozorňuje analytik SAV Vladimír Baláž, rezerva je obmedzená a pri ešte horšom vývoji by tak štátu hrozilo v budúcom roku viazanie výdavkov.
Časť tejto rezervy pritom mala putovať na platy učiteľov, ktorým v súčasnosti vláda ukazuje dieru v rozpočte. Aspoň čiastočnú valorizáciou platov učiteľov však označila za riziká rozpočtu včera Národná banka Slovenska. Okrem nich sa podľa banky môžu utrhnúť aj výdavky samospráv, na rozdiel od Kažimíra je zas optimistickejšia v odhadoch výpadku pre spomaľovanie ekonomiky. Kríza ma pohltiť „len“ 160 miliónov. Po odrátaní rezervy podľa NBS bude štátu chýbať 136 miliónov eur.