Kolobeh vyšších daní a škrtov môže čoskoro pokračovať. Pred takýmto scenárom varujú vládu Roberta Fica v časoch spomaľovania ekonomiky analytici aj opozícia. A to napriek tomu, že len včera poslanci Smeru-SD jednoznačne schválili štátny rozpočet na budúci rok. Kvôli záväzku Bruselu stlačiť deficit pod tri percentá je jedným z najdôležitejších zákonov prijatých doteraz na Slovensku. Pre krízu zároveň jedným z najneistejších.
Minister financií Peter Kažimír sa svojej predstavy drží, riziká však neskrýva. „Nebolo ľahké dôjsť k takémuto rozpočtu, ale to ťažšie je ešte len pred nami.“
Riziko stúpa
Plány Ficovej vlády môže podlomiť presne to, na čom sú postavené – vyššie príjmy z daní a odvodov. „Slovenský rozpočet čelí dvom najväčším rizikám – oslabeniu zahraničného dopytu a neschopnosti znižovať výdavky,“ povedal analytik INESS Radovan Ďurana. Dane sa totiž pri spomaľovaní ekonomiky prepadávajú ako prvé.
Po poklese objednávok firiem a následnom prepúšťaní by sa tak očakávaný rast domácej spotreby stal minulosťou. A s ním aj očakávané milióny v štátnej kase. Podľa opozície to bude musieť štát riešiť na budúci rok dodatočnými opatreniami.
Pomôcť môžu diaľnice
Hoci na jednej strane vláda spomaľuje rast vyššími daňami a odvodmi, na druhej môže ekonomike aj pomôcť. Musela by však splniť schválenú ambíciu v rozpočte, a to minúť historicky najväčší dvojmiliardový balík určený na výstavbu či opravu ciest a železníc. V takomto prípade by na Slovensku nepribudlo len 80 kilometrov diaľnic, ale aj práca pre firmy a ľudí. Podobne nastavené plány predchádzajúcich vlád však doteraz zostali len na papieri.
Na opačnej strane sú investičné stimuly, na ktoré by malo ísť o desiatky miliónov menej než vlani. To však nemusí byť hlavným dôvodom, pre ktorý sa začnú investori Slovensku vyhýbať. Rizikom totiž je, ako zareagujú na zvýšenie dane z príjmu pre firmy z 19 na 23 percent, hlavnej zložky vyšších daní. „Treba povedať, že slovenský návrh rozpočtu bol konštruovaný na predpoklade, že zvýšenie príjmov do slovenského rozpočtu pokryje zvýšenie dane pre firmy,“ konštatoval analytik NextFinance Jiří Cihlář. Podľa neho však bude veľmi ťažké takýto cieľ dosiahnuť, pretože to môže čiastočne odradiť investorov od nových projektov.
Na druhej strane budeme mať aj naďalej v porovnaní s mnohými európskymi krajinami nižšiu daň. Ak by pritom ekonomika išla na plné obrátky, dokázali by sa firmy s týmto novým tlakom vyrovnať jednoduchšie. V súčasnosti, keď sa slabý rast začína podpisovať aj pod zhoršujúce sa vyhliadky nezamestnanosti, je Slovensko od takéhoto scenára vzdialené.
Okrem toho rozpočet ešte pred svojím schválením prišiel aj o rezervu na horší vývoj. Tú pohltil avizovaný výpadok daní, ale tiež vyššie platy učiteľov.
Snaha ministerstva financií aktualizovať očakávané daňové príjmy je podľa Ďuranu pozitívna. „Rozpočet, ktorý svoju rezervu rozpustí ešte pred schválením, rozhodne neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti,“ doplnil.
Práve väčšiu dôveryhodnosť by však prinieslo splnenie trojpercentného cieľa, či už s rezervou alebo bez nej. Slovensko a jeho rozpočet tak budú podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša práve pre povinnosť znížiť schodok v budúcom roku ostro sledované trhmi a investormi.