Pre Mercedesy triedy SL, teda kabriolety, mal Pavol Jakubec, spolumajiteľ a podpredseda predstavenstva I.D.C Holdingu, slabosť vždy. O kúpe jedného z nich začal uvažovať, až keď sa mu začalo dariť v podnikaní. "Prvý ojazdený dvojročný Mercedes SL R 129 som si kúpil v polovici 90. rokov, a náhodou bol červený,“ vysvetľuje príklon k tejto farbe Pavol Jakubec. Vozidlo si obľúbil, no keď odcestoval na rok do Spojených štátov, predal ho. Po návrate sa náhodou spojil s jeho majiteľmi a kúpil ho späť. To bol základ jeho budúcej zbierky.
Cieľ je osem modelov
Na začiatku milénia si Pavol Jakubec kúpil nový model Mercedesu SL, bol tiež červený. "Nemôžete zbierať všetko, takže som sa zameral na červené kabriolety,“ vysvetľuje zberateľ. Na kúpu tretieho kabrioletu ho inšpiroval Andrej Glatz, riaditeľ predajcu týchto áut na Slovensku. "Mal Mercedes z roku 1984, ktorý sa mi páčil a ticho som mu ho závidel,“ priznáva zberateľ. Poprosil známych z tejto firmy, aby mu podobný zaobstarali, ale mal už podmienku, aby bol červený. Postupne si o týchto autách začal zisťovať ďalšie informácie. Nemecká automobilka dala na trh zhruba v každom desaťročí minulého storočia jeden model SL. Pavol Jakubec sa rozhodol, že ich postupne všetky kúpi. Tak získal auto z roku 1958 a aj z roku 1964. "Mám ich teraz päť a do konca môjho života možno získam ešte dva až tri modely,“ plánuje s úsmevom zberateľ.
Mám auto ako James Dean
Na svojich autách si Pavol Jakubec cení nielen ich dizajn, historickú hodnotu, ale aj príbehy, ktoré sa s ich kúpou či údržbou spájajú. Autám dal aj prezývky. Najstaršie je Cililing, a hovorí, že na ňom jazdili filmové hviezdy ako James Dean a obľubovali ho najmä ženy. Auto zo 60. rokov je podľa tvaru strechy Pagoda a jazdil ma ňom aj Karel Gott. Vozidlo z 80. rokov je Džejár, pretože sa mu tento model spája s hrdinom seriálu Dallas. Kabriolet z roku 1994 je familiárne nazývaný Gauč, pretože po oprave "péruje“ ako stará sedačka. "Moja mama ich volá letné autá,“ dodáva s úsmevom manažér. Keďže kabriolety nemajú zimné gumy, tak je to pravda. V zime preto autá odpočívajú.
Hodnota Jakubcovej zbierky je veľká nielen kvôli cene jednotlivých kusov, ale aj kvôli kompletnosti. "Ceny kabrioletov sa pohybujú podľa ich stavu a veku. V dobrom stave sa dajú zaobstarať od 30- do 50-tisíc eur a najviac som zaplatil za model z roku 1958, asi 60-tisíc eur,“ vyratúva Jakubec. Najobľúbenejšie je preňho auto z 80. rokov, ktoré má už všetky moderné technológie - od posilňovača riadenia, cez ABS až po klimatizáciu a elektroniku.
Ročne aspoň sto kilometrov
Údržba zbierky nie je podľa manažéra až taká nákladná. Autá skladuje v garáži doma a v práci. Pri našej návšteve bez problémov naštartuje model z roku 1958, aj napriek tomu, že oddychoval pod strechou niekoľko mesiacov. "Môj sen je postaviť si garáž, kde by boli všetky spolu,“ plánuje Pavol Jakubec. Svoje kabriolety "vyvetrá“ majiteľ niekoľkokrát za rok, aby každé najazdilo aspoň 100 kilometrov. Z času na čas investuje do malých súčiastok, platí za nich zákonné poistenie a chodí na pravidelné STK kontroly. "Bežne miniem na autá za rok tak tisíc eur, ale keď som menil vstrekovacie čerpalo na Pagode, tak ma to vyšlo až na 7 000 eur,“ vyčísľuje zberateľ.
I keď tri z jeho áut sú už veterány, na zjazdy autičkárov Pavol Jakubec nechodí. Skôr sa na autách prevezie sám, alebo ich požičia aj rodine. "Kabriolet z 90. rokov mala moja staršia dcéra rok vo Francúzsku a slúžil jej dobre,“ dodáva.
Jeho koníček mu priamo v biznise nepomáha, no na spoločenských akciách si vie nájsť spoločnú reč s podobne zameranými podnikateľmi. "Zberateľov je medzi manažérmi viac, ale kontakty získavam aj cez tenis a golf, ďalšie moje vášne,“ dodáva.
Začínal pri angličákoch
Záujem o autá mal Pavol Jakubec už od detstva. Zbieral malé autíčka "angličáky“, ktoré mu rodičia kupovali v Tuzexe. "Mal som ich desiatky a bol to pre mňa obrovský poklad,“ spomína podnikateľ. Vyrábal si aj káry z dreva a skoro ho začalo zaujímať otcovo auto. Už ako 15-ročný sa naučil šoférovať a v sedemnástich dostal vodičský preukaz. Aj prvé auto si v časoch socializmu kúpil veľmi rýchlo - už v 18. rokoch. "Mal som skončenú umeleckú priemyslovku - odbor sochárstvo a pri tesaní sôch pre slávnych autorov som si zarobil na tie časy dobré peniaze,“ vysvetľuje. Jeho prvé auto bol malý Fiat 128. Neskôr ho vystriedal za Žiguli a v prvej práci mal aj Ford Sierru.
Dotazník
Koľko hodín priemerne trávite v práci?
Nie som jeden z tých manažérov, ktorí trávia v práci 12 hodín denne. A už vôbec v nej netrávim víkendy. Mám flexibilný pracovný čas, no práci sa venujem osem až 10 hodín.
Nosíte si prácu aj domov?
Doma skôr riešim po večeroch iba pracovné maily. Inú prácu sa snažím vyriešiť cez deň.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Určite stretávanie sa s ľuďmi. Mohol by som pracovať aj z domu, ale snažím sa chodiť do našej centrály kvôli dennému kontaktu s kolegami.
A čo máte najmenej rád v práci ?
Ak je niekto nedochvíľny a ak sa neplnia úlohy, ktoré som zadal.
Kto je Pavol Jakubec
Vyštudoval architektúru na Vysokej škole technickej. Pôsobil ako projektant v Stavoprojekte. Po roku 1989 pracoval pre britskú poradenskú firmu Central European Development. V roku 1992 sa podieľal na privatizácii Pečivárne Sereď, z ktorej postupne vybudoval pečivársko-cukrovinkársku firmu I.D.C. Holding. Vlastní aj kaviarenskú sieť Coffeshop Company a gumárne Vegum. Podniká aj v realitnom biznise.