Zo showbiznisu do biznisu
Rodák z Bratislavy mal k biznisu blízko od malička. Už ako päťročný sa dostal do showbiznisu a zahral si v televíznej hre. "Je to iná kapitola života. Beriem to ako detský pokus. Odkrútil som si to do pätnástich.“ Do skutočného biznisu sa dostal hneď po skončení strednej školy. Potreboval si vyplniť voľný čas popri externom štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. "Zrazu som mal šesť dní voľno. Tak som si hľadal robotu. Našiel som ponuku na asistenta oddelenia nákupu v NAY. Vôbec som netušil, o čom to bude. Prešiel som konkurzom a zrazu som bol tu, vo vtedy ešte naozaj malej firme.“
Postup i strach
Príchodom do NAY nabrala Emilova kariéra rýchly spád. Po mesiaci a pol bol z asistenta nákupu produktový manažér. "Zhodou okolností som nastúpil do firmy v čase, keď potrebovali niekoho na zahraničný obchod.“ Ako absolvent anglického lýcea mal jazykovú výhodu. Tá mu dala do rúk moc rozhodovať o tom, aká elektronika sa dostane na náš trh. "Jednoducho sme museli hľadať to, čo Slováci chcú. Bolo to dosť kreatívne obdobie. Nie vždy totiž kupovali to, čo sa kupovalo v zahraničí, a naopak. Dokonca to, čomu nikto nedával šancu, sa na našom trhu stalo niekedy veľmi úspešným.“
Ak sa vtedy Emil niečoho bál, tak to boli školenia ľudí. "Nie predavačov, ktorí boli asi v mojom veku, ale slovenských obchodníkov, ktorí boli minimálne o 20 - 30 rokov starší než ja. A týmto pánom, z ktorých niektorí robili v tejto oblasti aj desať rokov, som mal vysvetľovať nové produkty. Mal som strach,“ priznám sa.
Keď sa kupujú kontajnery
Výber a nákup tovaru či školenia predajcov mal na starosti aj v N-Importe, dcére NAY zameranej čisto na distribúciu. "Myslím si, že z roka na rok to bolo pre mňa jednoduchšie, dovoľovali sme si viac, dokonca sme začali nakupovať tovar na kontajnery.“ Napriek tomu predávať nebolo podľa Emila ľahšie, pretože tak rýchlo, ako sa vyvíjala elektronika, menila sa aj chuť na trhu a aj obchodná stratégia. "Marže sa zmenšovali, znižoval sa profit a, bohužiaľ, pravda je taká, že ten, kto to nepochopil, tak už v tomto segmente nepodniká. Mysleli si totiž, že časy vysokých marží z 90. rokov tu bude stále.“
Neskôr Emil postúpil na funkciu sales manažéra a patrilo pod neho osem ľudí. "Mal som na starosti predaj aj celú obchodnú divíziu. Teda čo najefektívnejšie nakupovať, čo sa vyznačovalo stálymi návštevami v zahraničí a rokovaniami s obchodnými partnermi o cenách. Na druhej strane sme boli zodpovední aj za riadenie predaja.“
Práca ho pohltila natoľko, až jej nakoniec padlo za obeť štúdium na ekonomickej univerzite. "Chcel som mať najskôr robotu popri škole, no zrazu som zistil, že to je škola popri robote. A, bohužiaľ, systém mi nejako neumožnil dokončiť školu. Tak som prešiel na City University a začal som od začiatku.“ Tú úspešne dokončil a k titulu bakalár pridal aj MBA z marketingu.
S humorom ide všetko
Do materskej spoločnosti sa Emil vracia po štyroch rokoch. Dôvodom bol prechod od veľkoobchodného predaja na maloobchod. "V roku 2005 sme si povedali, že zlúčime firmy, spojíme všetky sily a zameriame sa čisto na maloobchod, to je náš cieľ.“ Z obchodu postúpil na vedúceho oddelenia marketingu. "Zopakovala sa situácia spred piatich rokov. Vtedy som o nákupe a obchodovaní tiež nevedel veľa. Tiež som do toho skočil oboma nohami a učil som sa za pochodu. Bolo to náročné.“
Hneď kvôli prvej marketingovej akcii, otvoreniu zrekonštruovanej centrály na Zlatých pieskoch, prebdel niekoľko nocí. "Stihli sme to len tak-tak. Zvládnem síce veľa, psychicky aj fyzicky, no najťažšie bolo motivovať ľudí a nedať im najavo, že nestíhame. Myslím si, že v takejto situácii najlepšie účinkuje humor a úsmev na tvári. To mám asi po mame, ktorá s úsmevom na tvári zvládla všetky zlé situácie a ja sa snažím o to isté. Nerobím to nasilu.“
Jednou z ďalších zaťažkávacích skúšok bolo pre Emila zhodou okolností tiež otváranie predajne. "V Lamači ľudia čakali na otvorenie už od štvrtej ráno. Bol som tam osobne a naozaj v jednej chvíli som bol pritlačený o stenu a nevedel som sa ani pohnúť. Bola tam doslova bitka a ja som mal riešil sťažnosti, že sa niektorým neušiel tovar. Zažil som veľa otváraní, ale to, čo bolo tu... to bol doslova vojnový stav.“
Služby a spokojnosť
Dnes je Emil marketingovým riaditeľom a za sebou má okrem redizajnu značky a internetovej predajne spustenie Naymobilu - prvého slovenského virtuálneho operátora, aj expanziu do Česka, kde pôsobia zatiaľ v dvoch mestách na Morave.
"Mojou úlohou bolo nájsť spôsob, ako čo najefektívnejšie osloviť českého zákazníka. Vedeli sme, že rozdiely tam sú, nie dramatické, ale prístup zákazníkov je tam iný. Sú oveľa náročnejší než Slováci. No myslím si, že sme tam našli koncept, ktorý by mohol fungovať. A postupne by sme chceli expandovať.“
Oba trhy však z Emilovej strany spája jedna vec - spokojnosť zákazníkov, za ktorú tiež zodpovedajú jeho ľudia. "Zákazník sa zmenil a dnes už nepredávame škatule, ale riešenia, pridanú hodnotu. A to sú práve služby, predĺžená záruka, splátky, ďalšie finančné produkty. Je to taká symbióza hmotných a nehmotných vecí. Myslím si, že práve dôraz na služby je do budúcnosti naozaj kľúčový. Tovar bude len prostriedok, ako služby využívať.“
Inventár nie som
Emil je so spoločnosťou NAY takmer od jej vzniku, rástol spolu s ňou. "Mal som šťastie, pretože som sa tu mal vždy od koho učiť, majitelia Peter Zálešák aj Ján Tomáš mi reálne od mojich 19 rokov ukázali, ako sa robí biznis.“ Jedným z dôvodov, prečo vydržal s nimi na jednom mieste tak dlho, je to, že to miesto nikdy nebolo rovnaké. "V dvojročných obdobiach sa mi striedali kompetencie, pozície, alebo pracovná náplň. Aj keď ma baví učiť sa nové veci, bolo to zároveň frustrujúce, lebo vždy, keď som prišiel na nové miesto, myslel som si, že to tam bude jednoduché, ale mýlil som sa.“
Firma zas mohla na revanš čerpať z jeho dobrej nálady a humoru, "bez ktorého to ide niekedy naozaj ťažko“, z vnútornej sily či potreby vytvárať niečo nové, stále veci zlepšovať a doťahovať do konca.
V tom Emil vidí aj podstatu svojho úspechu. "Úspech by som v mojom prípade definoval ako po dlhej náročnej práci, ktorá veľakrát vyzerá nezvládnuteľne, nejaké stlačenie tlačidla play. Niekedy, samozrejme aj s malými zádrhmi, veď nikto nie je stopercentný. Ale úspech je aj to, keď vidíte, že niečo, nad čím ste strávili naozaj veľa času, funguje a ľudia majú z toho radosť. Pre mňa je úspech všetko, čo sa podarí, alebo keď vám niekto povie, že to bolo príjemné, vtipné.“
A čo ho ženie dopredu? "Byť najlepší. Mam to tak nejako od detstva, a preto som si vybral NAY,“ smeje sa.
Dotazník
Ako zvyčajne začínate pracovný deň?
Stlačením "Snooze“ na mobile. Aspoň päťkrát.
Koľko času strávite priemerne v práci?
Dostatočne veľa na to, aby som si nechal nejakú robotu aj na druhý deň.
Čo vás postaví na nohy?
Koniec porady.
Ako sa udržiavate v kondícii?
Občasnou návštevou posilňovne, po ktorej nasleduje trojdňová svalovica.
Čo vám zdvihne adrenalín?
Keď so mnou technika začne polemizovať. Napríklad počítač.
Pri čom si najlepšie oddýchnete?
Pri kosení trávy alebo vtipnom filme.
Ako si predstavujete ideálnu dovolenku?
Ticho, teplo, tekutiny, transport a tíšenie bolesti.
Čo nemáte rád na sebe a na druhých?
Na sebe napríklad paradajkovú polievku po obede. Na druhých zase chýbajúci zmysel pre humor.
Na čom jazdíte a v čom by ste chceli jazdiť?
Zatiaľ na naftu a dúfam, že čoskoro na elektrinu. Je to pracovná deformácia.
Kto je Emil Huraj
Absolvoval City University v Bratislave, kde získal aj titul MBA. Po strednej škole začal pracovať s elektronikou, ako produktový manažér v spoločnosti NAY. Po dvoch rokoch sa presunul do jej dcérskej spoločnosti N-Import, kde bol najskôr produktovým a neskôr sales manažérom. Do NAY sa vracia po štyroch rokoch. Dnes je marketingovým riaditeľom, zodpovedným za marketing, služby zákazníkom a internetový predaj.