Slovensko chce urobiť poriadok v Európskej únii, držať nohu vo dverách čo najdlhšie, a tak rokovať o lepších podmienkach účasti pre krajinu vo finančnom stabilizačnom mechanizme. Takto popísal taktiku slovenskej delegácie na včerajších a dnešných rokovaniach s Bruselom zdroj z ministerstva financií, ktorý nechcel byť menovaný. Záchranný euroval má držať nad vodou členov, ktorí začnú mať podobné problémy so svojimi dlhmi ako nedávno Grécko. Znamenalo by to teda, že Slovensko euroval odmietne podporiť? "To nie, to určite nie," uviedol náš zdroj.
Podľa viacerých odborníkov však už Slovensko nemá žiadne šance niečo zmeniť na tomto finančnom mechanizme. Ako tvrdí bývalý štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír, nové podmienky by znamenali aj opätovné schvaľovanie zmlúv napríklad v nemeckom alebo francúzskom parlamente. "Neviem si to predstaviť. Bola by to veľká politická blamáž."
Optimisti v SDKÚ
Slovensko by do eurovalu malo prispieť štátnymi garanciami vo výške 4,3 miliardy eur za cenné papiere problémových krajín. V Bruseli včera za nás rokoval minister financií Ivan Mikloš. Výsledky v čase našej uzávierky neboli známe. Dnes čakajú rozhovory o eurovale aj premiérku Ivetu Radičovú. Jasný odkaz pred rokovaniami poslal slovenskému financmajstrovi aj jeho nemecký kolega Wolfgang Schäuble. Ten žiadne ústupky nepripúšťal. "Pre rokovania tu neexistuje žiadny priestor," povedal s tým, že akékoľvek zmeny by neboli dobrým signálom pre finančné trhy. Mikloš na jeho vyjadrenia včera nereagoval. Pripustil však, že ani dnes nič nepodpíše. "Ja nemám mandát na žiadny podpis, ale vláda o tom bude rokovať čo najskôr."
O ťažkej rane pre nemeckých a francúzskych politikov v prípade, že by Slovensku odklepli napríklad nižšie garancie v eurovale, hovorí aj šéfredaktor portálu Euractiv.sk Radovan Geist. "Prakticky žiadne šance nemáme." Ako dodáva, výhrou pre Slovensko by bolo, ak by sa táto téma pred voľbami nespolitizovala -- najskôr vtedajšou opozíciou, neskôr aj expremiérom Robertom Ficom. Teraz už Mikloš môže iba obmedzovať možné škody. "Napríklad tak, že dá jasný signál, že Slovensko euroval podpíše," poznamenal Geist. V opačnom prípade bude musieť eurozóna vymyslieť, ako vytvoriť záchranný val bez účasti Slovenska.
Podľa Geista pritom neprichádzajú do úvahy ani nejaké kompenzácie za náš podpis. "Myslím si, že po tom postoji, ktorý sme predviedli v prípade Grécka alebo valu, budeme môcť byť radi, ak naše volanie po väčšej solidarite napríklad v oblasti eurofondov bude mať aspoň akú-takú váhu."
SDKÚ-DS však bola ešte včera naladená pozitívne. Výhrou by pre Slovensko bolo podľa poslanca SDKÚ-DS Ivana Štefanca akékoľvek zlepšenie terajšej pozície krajiny. "Nepovažujem za prejav solidarity, keď chudobní majú doplácať na bohatých. Kým nie je podpísaná dohoda, tak je vždy priestor na rokovania."
Deravý val
Slovensko je pritom poslednou krajinou, ktorá nepridala svoj podpis pod rámcovú dohodu. Bez tohto kroku sa euroval nemôže rozbehnúť. Táto záchranná sieť má pritom ochrániť krajiny eurozóny pred pádom na svoje dlhové dno. "Myslím si, že trh aj vyskúša, či to nie sú chiméry a skúsi brnknúť na nervy," tvrdí Kažimír.
Kritici záchranného plánu však poukazujú na diery v eurovale. Suma 440 miliárd eur podľa Juraja Karpiša z inštitútu INESS nemusí stačiť v prípade, že sa na prah bankrotu dostane viacero krajín eurozóny. Problémy pritom hrozili okrem Grécka aj Portugalsku, Španielsku či Taliansku. "Euroval nie je riešením problémov, ale iba získaním času na ich riešenie. Riešenie je radikálne šetrenie vo verejných financiách krajín eurozóny," uzavrel Karpiš.