Stredopravá vláda pripravila ustráchaný rozpočet. Najdôležitejšiemu zákonu roka chýba jasná stratégia v oblasti úspor aj odvaha urobiť zásadnejšie škrty. "Rozpočet v žiadnom prípade nie je silná čierna káva, ale skôr kapučínko, kde je síce trochu kávy, ale aj veľa našľahaného mlieka,“ hodnotí východiská nového rozpočtu hlavný analytik Volksbank Slovensko Vadimír Vaňo.
Malo sa viac šetriť
Budúcoročné verejné financie boli v problémoch ešte skôr, ako sa začal rozpočet reálne dostávať na papier. Rozpočty totiž na seba relatívne plynulo nadväzujú a pripraviť zásadne iný, ako bol ten predchádzajúci, vyžaduje dosť dlhý čas. "My sme už pre voľbami upozorňovali na to, že politické strany absolútne nemali koncepciu toho, kde by sa malo šetriť a aj preto ma až tak veľmi neprekvapila kvalita rozpočtu a navrhovaný rozsah a spôsob šetrenia,“ hovorí analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie Radovan Ďurana.
Viacero analytikov označilo za najväčší problém rozpočtu práve veľkosť úspor, ku ktorým sa štát zaviazal. "Ak by som sa ešte držal toho príkladu s kapučínom, tak hrozí, že v šálke ostane na dne iba káva, ktorá reprezentuje zvýšenie príjmov prostredníctvom nových daní, a to napenené mlieko, ktoré má zastupovať úspory v štátnej správe, jednoducho spľasne,“ dodáva Vaňo.
Časť šetrenia, ktoré vláda vykazuje ako budúce úspory, totiž v skutočnosti nie je šetrenie. Tvrdiť v septembri pri príprave rozpočtu, že vláde v budúcom roku nevzniknú náklady pri odškodňovaní ľudí pri povodniach je totiž čisté veštenie z gule a nie reálne šetrenie. "Rovnako by som za šetrenie nepovažoval ani skutočnosť, že štát bude musieť menej prispieť mestám a obciam na ich fungovanie, pretože budú mať viac peňazí z lepšieho výberu daní,“ dodáva Ďurana. Podľa neho len skutočnosť, že niečo štát neminie, ešte neznamená, že sa aj niečo ušetrí. Pritom približne tretina z navrhnutých úspor je takéhoto alebo podobného charakteru. "Z môjho pohľadu by rozpočet mohol byť odvážnejší, avšak nie je dobre škrtiť priveľmi a pribrzdiť vývoj ekonomiky,“ myslí si analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
Istota v daniach
Na druhej starne, opatrenia, ktoré sú robené na príjmovej časti, sú relatívne spoľahlivé a určite zvýšia príjmy štátneho rozpočtu. Fungovať budú aj v nasledujúcich rokoch, čo je pre udržateľnosť verejných financií kľúčové. "Samozrejme, ak sa DPH znova zníži na pôvodných 19 percent, tak sa automaticky znížia aj príjmy štátu, ale toto opatrenie je možné načasovať tak, aby to verejným financiám nespôsobilo zásadné problémy,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
"Zaujímavé je, že ak si porovnáte príjmy štátu za prvých sedem mesiacov roka 2007 s rovnakým časom v tomto roku, tak štát je dnes bohatší takmer o dve miliardy eur, ktoré sa niekde rozplynuli,“ hovorí Vaňo. Zhruba miliarda eur sa síce dá vysvetliť lepším čerpaním eurofondov, ale zvyšná miliarda sa rozplynula niekde v štátnej správe bez toho, aby ľudia pocítili výrazné zlepšenie štátnej správy.
Úrady, čo nezanikajú
Asi najmarkantnejšie šetrenie je v budúcoročnom rozpočte vidieť na platoch štátnych úradníkov, kde má štát medziročne ušetriť viac ako 150 miliónov eur. Je však otázne, kde sa bude nakoniec šetriť. Odhodlanie zrušiť rôzne štátne úrady sa po voľbách relatívne rýchlo vytráca a plošné znižovanie platov tiež nie je optimálne riešenie. Časť peňazí sa nakoniec zrejme ušetrí tak, že štát zruší tabuľkové miesta, ktoré nie sú obsadené, ale jednotlivé inštitúcie z týchto platov tvoria rezervu na vyplácanie odmien pre zamestnancov. Okrem toho niektorí ľudia pracujúci v štátne správe určite prídu o svoje miesta. "Nie je možné významne šetriť na platoch štátnych zamestnancov bez toho, aby sa rušili inštitúcie,“ dodáva Ďurana.
Dobre už bolo
"Musíme sa pripraviť na to, že nejde o prechodný jav, keď si vláda na rok alebo dva utiahne opasok a potom začne znova vo veľkom míňať,“ tvrdí Valachy. Ak chce kabinet udržať verejný dlh pod kontrolou aj v nasledujúcom období, alebo ho dokonca znižovať, bude musieť výrazne strážiť rast svojich výdavkov. "Podľa našich projekcií môže vláda počas nasledujúcich piatich rokov zvýšiť svoje výdavky iba o polovicu toho, ako jej vzrastú príjmy, ak chce udržať dlh pod kontrolou,“ dodáva Valachy. A aj keď to dodrží, tak podiel dlhu verejných financií na HDP neklesne pod hranicu 40 percent HDP do roku 2016.