23.10.2007, 00:00

Eurostat zvýšil vlaňajší deficit Slovenska

Slovensko dosiahlo v roku 2006 vyšší deficit verejných financií ako pôvodne vykázalo. Podľa revidovaných údajov, ktoré včera zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, predstavoval 3,69 percenta HDP, a nie ako sa doteraz uvádzalo 3,39 percenta.

Plnenie kritérií na vstup Slovenska do eurozóny

Revízia údajov, na základe ktorej sa výška deficitu posunie smerom nahor, však nie je podľa hovorcu ministra financií Miroslava Šmála nič neobvyklé.

Euro. Slovensko pozná nový deficit verejných financií. Stále však nezahŕňa dlh Národnej diaľničnej spoločnosti. Metodiku, ako ju zohľadniť Eurostat ešte len hľadá.

"Iba" pravidelná správa
Revidované údaje sú len pravidelnou správou o deficite a dlhu v členských krajinách Európskej únie. Netýkajú sa roku 2007 ani potenciálneho plnenia maastrichtského fiškálneho kritéria. "Došlo síce k zhoršeniu deficitu, ale iba z dôvodu spresnenia štatistických údajov, o ktoré požiadalo samotné Slovensko," povedal pre HN Šmál. Podľa neho i podľa Eurostatu sa na zvýšení minuloročného deficitu podieľala najmä revízia úrokových príjmov vlády. "Pre prijatie eura je však dôležitý deficit v roku 2007," zdôraznil Šmál.

Včerajšie údaje teda nie sú dlho očakávanou správou z misie Eurostatu na Slovensku. Ten podľa informácií medializovaných v polovici septembra požadoval, aby Slovensko do deficitu verejných financií započítalo verejnoprávne inštitúcie, teda Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas a Národnú diaľničnú spoločnosť.

Prognózy roku 2007
Čísla o očakávanom tohtoročnom deficite verejných financií na úrovni 2,9, či podľa spresnenej prognózy 2,7 percenta hrubého domáceho produktu, sú podľa Šmála v tejto chvíli neaktuálne, pretože sú to odhady z polovice tohto roka. "Pripravujeme aktualizovanú prognózu," vysvetlil. Jej výsledky však určite nebudú známe už v najbližších dňoch. V doteraz zverejnených očakávaniach výšky deficitu však Národná diaľničná spoločnosť započítaná nebola. "Doteraz sa jej dlh nezaratúval, preto nebol dôvod ho do deficitu zahrnúť," dodal Šmál.

Eurostat do deficitu verejných financií zaradil len verejnoprávne médiá. No ich vplyv nebol taký výrazný ako dosah zmeny v započítavaní daní a sociálnych príspevkov. "Vplyv verejnoprávnych médií je takmer nulový, do 0,1 percenta," spresnil Šmál.

Najväčšou potenciálnou deficitnou položkou je pritom podľa analytikov dlh Národnej diaľničnej spoločnosti. Upozorňujú, že nielenže nebol doteraz zarátaný do verejného dlhu, ale ani nie je isté, či bude v roku 2007.

"Eurostat chce v nadchádzajúcich mesiacoch ďalej spresniť účtovanie pohybov a dlhov spojených s investíciami do verejnej infraštruktúry, rovnako aj sektorovú klasifikáciu dotknutých verejných inštitúcií," píše sa v správe úradu.

Otázniky zostávajú
Dlh Národnej diaľničnej spoločnosti by mohol zvýšiť tohtoročný deficit verejných financií zhruba o 0,2 percentuálneho bodu. Až po zverejnení aktualizovanej prognózy tak bude jasné, o koľko môže deficit stúpnuť. Keďže práve údaj za rok 2007 je rozhodujúci na prijatie eura, nesmie prekročiť trojpercentnú hranicu. Ak by bol deficit predsa len na úrovni 2,9 percenta, s ktorou sa počíta v zákone o štátnom rozpočte na tento rok, po započítaní dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti by sa dostal na 3,1 percenta hrubého domáceho produktu. Ocitli by sme sa v rovnakej situácii ako Litva, ktorá práve pre 0,1-percentné prekročenie inflačného kritéria musela začiatkom tohto roka dočasne zabudnúť na to, že v krajine začne používať spoločnú európsku menu.

Štátny tajomník ministerstva financií František Palko očakáva, že 2,9 percenta je maximálna výška, ktorú by deficit v tomto roku mohol dosiahnuť, a to aj so započítaním metodických zmien. Je však presvedčený, že to bude menej. V tom prípade by trojpercentnú hranicu neohrozilo ani možné započítanie dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti.

Koruna sa oslabila
Koruna sa včera oslabila o 20 halierov, neskôr časť svojich strát zmazala. Hlavným dôvodom však bol vývoj na rozvíjajúcich sa trhoch, na zverejnené čísla o revízii deficitu verejných financií za minulý rok reagoval trh vlažne, bez výraznejších výkyvov. Koruna tak svojím spôsobom potvrdila komentáre analytikov, podľa ktorých zverejnené údaje Eurostatu boli dobrou správou. Ocenili najmä to, že revidované údaje síce zvýšili vlaňajší deficit, ale len o 0,3 percentuálneho bodu oproti očakávaným 0,7 bodu.

[[{"type":"hn-image","fid":"37210","colorbox":"600x400","attributes":{"class":"left","width":"460","height":"172"}}]]
Pre zväčšenie kliknite na obrázok
[[{"type":"hn-image","fid":"37209","attributes":{"width":"404","height":"210"}}]]

 


Anketa: Eurostat: Prekvapila vás revízia deficitu verejných financií?

[[{"type":"hn-image","fid":"70554","attributes":{"class":"right","width":"150","height":"198"}}]]Mária Valachyová, senior analytik Slovenskej sporiteľne
Revízia deficitu verejných financií za rok 2006 bola nižšia ako sa očakávalo a ako pôvodne odhadovalo ministerstvo financií. Eurostat totiž napokon nepožadoval, aby sa do deficitu zahrnul aj dlh diaľničnej spoločnosti. Ak rovnako nebude požadovať začlenenie výdavkov za diaľnice ani do roku 2007, umožní plnenie maastrichtského kritéria s pohodlnou rezervou.

Celá anketa >>


Úprava deficitu prijatie eura neohrozí

[[{"type":"hn-image","fid":"70553","attributes":{"class":"right","width":"150","height":"167"}}]]Štátny tajomník ministerstva financií František Palko v rozhovore pre HN.

Ohrozuje revidovaný (zvýšený) deficit verejných financií za rok 2006 plnenie maastrichtských kritérií?

V žiadnom prípade nie. Vychádzajme z toho, že deficit za rok 2006 po jesennej notifikácii a po vydaní oficiálnej správy Eurostatu je o 0,5 percenta nižší ako bol pôvodne rozpočtovaný deficit na rok 2006, čo bolo 4,2 percenta hrubého domáceho produktu.

Celý rozhovor >> 


Brusel nám istotu eura nevrátil

[[{"type":"hn-image","fid":"33859","attributes":{"class":"right","width":"220","height":"147"}}]]Dlho očakávaná správa Eurostatu o tom, aký bol v skutočnosti náš deficit verejných financií, bola relatívne dobrou správou. Minulý rok bol v skutočnosti o 0,3 percentuálneho bodu nižší, než sme v skutočnosti vykázali, hoci pôvodne sa hovorilo až o 0,7 percenta. Nová hodnota nášho schodku je tak 3,39 percenta hodnoty ekonomiky. Deficit, ktorého hodnota pri prijatí eura nesmie presiahnuť tri percentá, pritom rozhodne o tom, či do klubu platiacich eurom vôbec v roku 2009 vstúpime.

Celý článok >>