Ambiciózny, ľudský, normálny. Dopredu ho ženie život ako taký. Chce ho prežiť naplno. Mohol byť úspešným lyžiarom, zranenie mu v tom však zabránilo. A tak svoju kariéru spojil s poštou. Najskôr kráľovskou a potom Slovenskou. Bratislavčan Peter Ďurana, obchodný a marketingový riaditeľ Slovenskej pošty, sa v živote ale aj v práci riadi heslom: "Nie všetci môžeme byť vždy víťazmi. Je dôležité, keď sami pred sebou si nemáme čo vyčítať.“
Športovec telom i dušou
Peter sa odmalička venuje zjazdovému lyžovaniu. K športu a horám ho priviedol jeho otec Ján Ďurana, známy slovenský horolezec. Zatiaľ však čo pán Ďurana starší do kopcov šliapal, Ďurana junior sa z nich spúšťal. V mladosti by ste sa Petra zbytočne pýtali, čím chce byť. "Športom som žil a venoval som mu väčšinu svojho voľného času,“ spomína. A keby ste mu povedali, že bude "poštárom“, asi by vás vysmial. Lyžovaniu podriadil takmer celý svoj život. Navštevoval osemročné športové gymnázium v Banskej Bystrici a v štúdiu pokračoval na fakulte telesnej výchovy a športu. So závodným zjazdovým lyžovaním prestal v 20 rokoch. Nechcel, musel. Členok, ktorý si zranil pri futbale, dal pretekaniu so súpermi a naháňaním sa za čo najlepším časom, koniec. Jeho priority v živote sa začali pomaly otáčať. Aj keď za lyžovaním bolo veľa driny, odriekania a investovaného času, musel sa pohnúť ďalej. "Úspechy aj neúspechy v ľuďoch vyvolávajú nejaké emócie. Ja si myslím, že celý život tie emócie nejakým spôsobom hľadáme.“
Manažérom od začiatku
Po úspešnom ukončení vysokej školy a nedobrovoľnom konci športovej kariéry Peter začal pracovať pre neziskový projekt Karta mládeže Slovenska. "Bola to pre mňa celkom dobrá škola. Moje prvé zamestnanie, kde sa človek rozhľadí a zistí, o čom život naozaj je.“ Na starosti mal budovanie siete zliav. Nebola to ľahká úloha. Nastúpil v čase, keď biznis so zľavami bol u nás ešte len v plienkach. "Dnes je to úplne iné, jednoduchšie,“ hovorí. Manažoval ôsmich regionálnych zástupcov, ktorí v krajských mestách zháňali partnerov, a mal na starosti aj mediálnu prezentáciu karty mládeže. "Zistil som, že manažovať ľudí, ktorých nemám pod dohľadom, je relatívne zložité. Internet ani komunikácia e-mailom neboli vtedy rozšírené.“ Popri získavaní pracovných skúseností zostal verný aj športu. Zobral si na starosť mladé talenty v lyžiarskom klube. "Keď som prestal robiť šport vrcholovo, človeku chýba tá akási droga. Hľadá niečo, čo bude robiť ďalej.“ Po dvoch rokoch Peter vystriedal mládežnícku organizáciu za internetové spoločnosti. V prvej pracoval ako obchodný manažér a v druhej už ako obchodný riaditeľ. V týchto čisto komerčných firmách pocítil na vlastnej koži význam slova pracovať na profit.
V službách kráľovnej
Prvý kontakt s poštou prišiel v roku 2003, keď Peter nastúpil ako šéf zákazníckeho servisu do spoločnosti Dimar. Directmarketingovej firme na Slovensku ovládanej spoločnosťou TNT - Holandskou kráľovskou poštou. "Firma Dimar hľadala človeka na túto pozíciu, tak som sa prihlásil do výberového konania.“ A uspel. Na starosť dostal veľkých korporátnych klientov, tendre, reklamné kampane. Medzi iným aj kampaň premeny Eurotelu na T-Mobile. V práci bol aj vďaka športovému duchu úspešný. "Myslím si, že som človek, ktorý má ťah na bránu. Vždy chcem dosiahnuť cieľ, nie sa len k nemu priblížiť.“ O tri roky neskôr už sedel na dvoch stoličkách. Popri pozícii v Dimare zastával aj post obchodného riaditeľa v sesterskej TNT Post. "Videl som to ako krok ďalej. Divízia post je z TNT najprogresívnejšia európska pošta. Je plne v privátnych rukách, obchoduje sa s ňou na burze a expanduje po celej Európe. Bola to pre mňa veľmi dobrá škola.“ Peter sa tu ešte viac ponoril do poštového biznisu. Ďalší krok v kariére spravila za neho personálna agentúra. Ponúkli mu pozíciu v Slovenskej pošte.
Riaditeľ aj doručovateľ
Peter začínal na pošte v septembri 2007. Po vyhratom konkurze nastúpil na novozriadenú pozíciu riaditeľa sekcie predaja firemným zákazníkom. V decembri už postúpil na súčasné miesto riaditeľa obchodu a marketingu. Na poštu prišiel z konkurenčného prostredia, a tak ju aj vnímal. Vie, aký mala imidž medzi ľuďmi - imidž "toho zlého zamestnávateľa, štátnej spomalenej firmy, kam ľudia chodia stále s určitou nevôľou“. Prechod na nové miesto mu neuľahčili ani jeho bývalí kolegovia, ktorí pri slove pošta doslova prevracali oči. "Po nástupe sa môj pohľad zmenil. Zmenil sa napríklad v tom, že tu pracujú omnoho šikovnejší a schopnejší ľudia ako som si myslel,“ priznáva. Vie však, že je čo meniť. "Pošta má tú smolu, že je porovnávaná s bankami alebo telekomunikačnými spoločnosťami. Nemá však toľko peňazí, aby boli všetky pobočky také krásne a úžasné ako banky. To je jasné.“
Aj keď pošty ako také a správanie sa ľudí v tomto priestore nepatria pod jeho oddelenie, môže na nedostatky upozorniť. Sám je jedným zo zákazníkov. Chce preto, aby sa ľudia cítili na pošte lepšie. Prispieť k tomu môže aj odstránenie sklených priehradiek, ktoré inicioval. "Celkovo si myslím, že pošta je kvalitná, len sa doteraz nevedela predať. Ani ľudia za priehradkami neboli školení na to, aby boli milí a usmiati. Už sme s tým začali, ale zmena firemnej kultúry na obchodne orientovanú spoločnosť chvíľu trvá. Cítim, že ten proces nastal. Vidím to u ľudí okolo seba.“ Peter nezostáva len v pozícii šéfa, ktorý všetko riadi zo svojej vyhriatej stoličky. Snaží sa navštevovať aj kamenné pošty. Dokonca si vyskúšal aj roznášanie listov. "Chcel som vyskúšať tú prácu, čo všetko prináša, s kým sa doručovatelia stretávajú. Zistil som, že je veľmi náročná. A mrzí ma, ako pohŕdavo sa ľudia na poštárov pozerajú.“ Pred sebou má aj druhú ťažkú úlohu: S blížiacou sa liberalizáciou poštových služieb musí brániť zákazníkov, aby ich neprebrala konkurencia. "Záujem o budovanie pôšt tu nikto mať nebude. Záujem naozaj bude o veľkých korporátnych klientov, ktorí naraz posielajú státisíce faktúr, státisíce výpisov,“ hovorí.
Autoritatívny či prísny
Od ľudí vyžaduje dosť veľa. Je ten, kto ich tlačí dopredu, aby išli na doraz. "V práci demokracia vždy nefunguje. V konečnom dôsledku je totiž zodpovednosť na nadriadenom. Jeho rozhodnutie je také, aké je a musí sa akceptovať. Lebo on berie ovocie, ale aj zodpovednosť, keď to ovocie nepríde.“ Peter je síce prísny, no nie je typ, ktorý vyžaduje autoritu ako nadriadený. "Mať autoritu na základe toho, že máte vyššie postavenie v práci, nie je pre mňa.“ Vie, že keď od ľudí niečo chce, musí im vysvetliť, prečo robia to, čo robia. Aby sa dokázali s prácou stotožniť. Úspech vie oceniť, občasný neúspech pochopiť. Ani tu nezaprie svojho športového ducha. Chápe, že človek sa môže perfektne pripraviť, urobiť všetko na 120 percent, dať do toho najväčšie úsilie, môže konať podľa najlepšieho vedomia a svedomia - a výsledok prísť nemusí. "Ja si u ľudí v pracovnom prostredí cením, že naozaj do toho dajú všetko.“
Keď zvoní poštár
Najbližšie roky chce Peter spájať s poštou. Všetko však záleží na spokojnosti jeho aj nadriadených. Kamaráti ho už teraz vidia v poštárskej uniforme a dávajú mu to v dobrom pocítiť. "Keď k nim prídem, musím zvoniť dvakrát, aby mi otvorili,“ smeje sa.
A čo by robil, kedy nebol poštárom? Keby sa narodil v susednom Rakúsku, kde je lyžovanie populárnejšie, možno by sa teraz živil športom. Či už ako zjazdár alebo ako tréner. No a na Slovensku? Asi by skončil na nejakej vedúcej pozícii, veď ako sám priznáva - manuálna práca nie je pre neho. "Živím sa hlavou a ústami.“
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Budíčkom. Klasický rituál nemám. Možno to, že neraňajkujem, radšej si dlhšie pospím.
Koľko času strávim priemerne v práci?
Desať až dvanásť hodín. Tak ako je bežné na takýchto pozíciách.
Čo ma postaví na nohy?
Dobrá hudba.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Snažím sa veľa športovať, ak mi to čas dovolí.
Čo mi zdvihne adrenalín?
Keď ľudia nerobia to, čo by mali, a neplnia si svoje úlohy a ešte sa tvária, ako by sa nič nedialo.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Pri športe, dobrej hudbe a v partii dobrých priateľov.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
Veľa cestovania a spoznávania. Spoznávanie krajiny a života miestnych ľudí. Nedokážem len tak ležať na pláži a nič nerobiť.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Na sebe občasnú lenivosť a mal by som byť viac poriadkumilovný.
Na čom jazdím, a na čom by som chcel jazdiť?
Jazdím na firemnom Volkswagene. Keď som bol mladší, lákali ma motorky. Ak by som si mal teraz vybrať, tak Jeep Wrangler.
Kto je Peter Ďurana
Peter Ďurana je obchodný a marketingový riaditeľ Slovenskej pošty. Pochádza z Bratislavy a nebyť zranenia, dnes mohol reprezentovať Slovensko v zjazdovom lyžovaní. V Slovenskej pošte pôsobí od septembra 2007. Začal ako riaditeľ sekcie predaja firemným zákazníkom. Predtým pôsobil v spoločnosti Dimar, direct marketingovej firme ovládanej spoločnosťou TNT a neskôr aj v TNT post. Má 33 rokov, je slobodný aj keď zadaný.