S takýmto riešením počíta koncepcia ministerstva výstavby, ktorú dalo do pripomienkového konania.
Nájomníci aj vlastníci sú radi, že sa niečo okolo ich problému deje, no s navrhnutým riešením nesúhlasí ani jedna strana. Ak prejde, nájomníci plánujú opäť protestovať pred Úradom vlády a držať hladovku.
Ostala len jedna možnosť
Ministerstvo výstavby navrhlo šesť možností, ako usporiadať vzťahy medzi reštituentmi a ich nájomníkmi. Vo svojom návrhu hneď zamietlo päť z nich - medzi nimi bolo napríklad mesačné doplácanie nájomného od štátu do trhovej úrovne či jednorazové vyplatenie vlastníkov alebo nájomcov sumou rovnajúcou sa trhovej hodnote bytu. Tieto riešenia podľa rezortu výstavby odporujú zákonom, morálke alebo sú pre štát nákladné. Prikláňa sa preto k možnosti postaviť náhradné štátne byty, v ktorých budú obce vyberať opäť regulované nájomné. Keďže by na byty mali nárok len sociálne slabší, a nie všetci nájomcovia v asi siedmich tisíckach reštituovaných bytov, nebola by táto možnosť až taká drahá, myslí si ministerstvo výstavby. V rozmedzí piatich rokov by štát stála asi desať miliárd korún.
Ministerstvo financií hovorí, že dotácia zo štátneho rozpočtu na výstavbu bytov bude závisieť od vývoja verejných financií aj od počtu oprávnených žiadateľov.
Nájomníci nesúhlasia
Nájomníci hovoria, že to ich situáciu nevyrieši. Podľa predsedu občianskeho združenia Právo na bývanie Kristiána Straku ministerstvo výstavby zvolilo diskriminačné riešenie. Niektorí nájomníci žijú v týchto bytoch desiatky rokov, pričom nevedeli, že im štát prideľuje "znárodnený či inak ukradnutý“ byt. Podľa Straku by preto bolo spravodlivé, ak by nájomníci dostali možnosť si tieto byty odkúpiť, prípadne získať primeraný náhradný byt za zníženú cenu. "Asi 97 percent ľudí, ktorým štát pridelil byt, si malo možnosť byt odkúpiť za určitú cenu. Aj my by sme takúto možnosť mali dostať,“ hovorí Straka. Koncepcia podľa Straku zároveň dáva možnosť vlastníkom ukončiť nájomný vzťah bez udania dôvodu, no nájomník ešte nemusí mať náhradné bývanie. "Požiadať obec o byt neznamená ho aj dostať,“ kritizuje Straka.
Ak prejde navrhované riešenie, je Straka presvedčený, že nájomníci pôjdu protestovať pred Úrad vlády, podobne ako minulý rok. "Zrejme množstvo ľudí by tam aj zostalo držať hladovku,“ myslí si Straka.
Vlastníci v Štrasburgu
Svoje argumenty majú aj vlastníci. Navrhované päťročné riešenie situácie je podľa šéfa združenia vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným Karola Spišáka pridlhé. Ukracuje vlastníkov o ďalšie peniaze na nájomnom a v niektorých prípadoch hrozí, že sa nehnuteľnosti rozpadnú.
Združenie by súhlasilo, ak by sa dovtedy nájomné každoročne zvyšovalo. Spišák zároveň pripomína, že na štátne náhradné byty pre nájomníkov sa vlastne poskladajú všetci daňoví poplatníci, hoci nájomníci o ukončení reštitúcií vedia už 15 rokov a v čase, keď boli väčšinou v produktívnom veku, sa o svoj problém nezaujímali. Spišák ubezpečuje, že vlastníci nájomníkov nevyháňajú, len chcú dostať také nájomné, ktoré by im umožnilo zachrániť ich nehnuteľnosti pred rozpadom, pokrylo náklady a vytvorilo aj zisk. "Stále sa hovorí o riešeniach pre nájomcov, my pripomíname, že treba vyriešiť aj odškodnenie vlastníkov,“ povedal Spišák. Upozornil na prípady, keď už medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhodol v prospech vlastníkov v Poľsku, čo môže Slovensko stáť veľké peniaze.