23.04.2007, 00:00

Július Rezeš: Kto chce robiť veľký biznis, musí sa kamarátiť s politikmi

"Je to absurdné! VSŽ vôbec nebolo treba zachraňovať. Potvrdzujú to fakty. Železiarne mali obrat okolo šesťdesiat miliárd korún, bolí ziskové a mali stabilné portfólio dodávateľsko-odberateľských vzťahov," tvrdí v rozhovore HN košický podnikateľ v realitách, obchode, financiách a hotelierstve Július Rezeš.

Košický podnikateľ v realitách, obchode, financiách a hotelierstve Július Rezeš. Snímka Alexander Buzinkay/archív
Zdroj: Alexander Buzinkay/archív

Kde ste zarobili svoje prvé veľké peniaze?
- Prvé dotyky s obchodom a peniazmi som mal už na vysokej skole. Takzvané prvé veľké peniaze, ako ich nazývate vy, sú, samozrejme, spojene s obdobím môjho pôsobenia vo vtedajších VSŽ. Pôsobil som v orgánoch rôznych spoločností a odmeňovanie v nich bolo na vtedajšie pomery nadštandardné.

Aká je asi hodnota vášho majetku?
- Nepatrím k tým, ktorí potrebujú hovoriť o svojich majetkoch cez média.

Predsa len... , čo z neho považujete za najcennejšie?
- Svoju hlavu (smiech).

Myslím na hmotný majetok.
- Reality a obchodne podiely v spoločnostiach, ktoré patria do môjho obchodného portfólia.

Čomu sa v súčasnosti venujete?
- Predovšetkým realitnému biznisu a obchodu s priemyselnými komoditami.

Košický podnikateľ v realitách, obchode, financiách a hotelierstve Július Rezeš. Snímka Alexander Buzinkay/archív
Zdroj: Alexander Buzinkay/archív

Akými komoditami?
- Hlavne obchodu s farebnými kovmi. Venujem sa tomu zhruba tretí rok.

Kde ich nakupujete a komu ich predávate?
- Väčšinou nakupujeme na trhoch východnej Európy. Tieto komodity alokujeme najmä na domácom trhu a v Maďarsku. Tento rok sa chystáme expandovať aj na taliansky trh. Komodity predávame jednak konečným spotrebiteľom, ale aj traderom. Malým percentom obratu sa snažíme byť aktívni aj na londýnskej burze.

Koľko máte firiem?
- Priamo alebo nepriamo ovládam cca desať firiem.

Minulý rok dosiahli spoločnosti, v ktorých máte podiely, asi 1,6- miliardový obrat. Ktoré aktivity sa na ňom najviac podieľali?
- Obchod s priemyselnými komoditami a realitný biznis. Na rok 2007 je predikcia tento obrat zdvojnásobiť.

Prečo ste sa po odchode s VSŽ rozhodli pre tento biznis?
- Vlastnil som bonitne nehnuteľnosti a videl som v tomto priestore potenciál.

Košický podnikateľ v realitách, obchode, financiách a hotelierstve Július Rezeš. Snímka Alexander Buzinkay/archív
Zdroj: Alexander Buzinkay/archív

Tie nehnuteľnosti ste zdedili?
- Nie. Kúpil som ich.

Vráťme sa k vašim podnikateľským začiatkom v železiarňach. Čo všetko ste tam robili?
- Po skončení ekonomickej univerzity v roku 1993 som nastúpil na finančný odbor. Prešiel som rôznymi pozíciami - cez oddelenie platobného styku až po samotný odbor financovanie prevádzky. O tri roky neskôr som bol zvolený za člena predstavenstva zodpovedného za obchod a vo februári 1998 za jeho predsedu a prezidenta spoločnosti transformujúcej sa na viacodvetvový nadnárodný holding.

Bola privatizácia VSŽ v poriadku?
- Neprináleží mi ju hodnotiť. Nebolo by to objektívne, pretože jej lídrom bol môj otec. Nevyhnutnosť privatizácie takéhoto podniku tu však reálne bola.

Aká bola vtedy situácia vo firme. Dala sa zachrániť?
- Je to absurdné! Vôbec ju nebolo treba zachraňovať. Potvrdzujú to fakty. Železiarne v tom čase produkovali viac ako tri milióny ton ocele ročne, čo bolo na stredoeurópske pomery veľmi slušné. Firma mala obrat okolo šesťdesiat miliárd korún, bola zisková a mala stabilné portfólio dodávateľsko- odberateľských vzťahov. Jej úverová zaangažovanosť bola štandardná, t. j. na úrovni cca 65 percent výšky základného imania. Určite nepreženiem, ak poviem, že bola vo fáze expanzie. Pripravovali sme viaceré zahraničné akvizície, najmä v Česku, Poľsku, Maďarsku, Srbsku a chystali sme sa na spoluprácu so strategickým partnerom.

Netrápili vás problémy s množstvom sprostredkovateľských firiem, non core biznisom, neprehľadnými obchodmi?
- Nechcem glorifikovať našu garnitúru. Snažím sa s odstupom času pozerať na to objektívne, a preto vám zodpovedne hovorím, že cor biznis firmy bol v poriadku. Pripúšťam však, že boli aj ťažkosti. V železiarňach bola prezamestnanosť a v skupine boli aj nevýkonné spoločnosti. Stačilo ich jednoducho odstrihnúť a znížiť zamestnanosť o dvadsať percent. Cashova pozícia by sa okamžite zlepšila ročne o viac než miliardu korún.

Prečo ste to neurobili?
- Nechceli sme vytvárať hladové doliny. Uvedomte si, že VSŽ ako skupina v tom čase zamestnávali cca 28-tisíc ľudí, fabrika doslova živila celý východný región. Do poslednej chvíle sme sa snažili nesiahnuť na existenciu týchto ľudí a ich rodín, a snažili sme sa nájsť vyvážený kompromis. Žiaľ, nezvratne to eskalovalo práve vo volebnom roku 1998.

Košický podnikateľ v realitách, obchode, financiách a hotelierstve Július Rezeš. Snímka Alexander Buzinkay/archív
Zdroj: Alexander Buzinkay/archív

A nedalo sa to urobiť skôr?
- Relatívne áno. Ale až v roku 1998 gradovala celosvetová kríza v hutníctve. V tom čase skrachovalo niekoľko desiatok podobných firiem, najmä v Ázii a aj samotný americky U.S. Steel bol v ťažkých červených číslach.

Krízou pre vás sa však ukázali aj voľby?
- Na finančnú stabilizáciu firmy sme pripravovali emisiu obligácií za 3,5 miliardy korún. Peniaze sa mali použiť na zaplatenie starých úverov a na investičný rozvoj. Súhlasil s tým aj syndikát bánk. S blížiacimi sa voľbami a očakávaním politickej zmeny však nastali okolo toho turbulencie. Napokon to celé vyústilo tak, že noví predstavitelia štátnej moci "odporučili" šéfovi syndikátu bánk Michaelovi Clarkovi, aby s nami ďalej nekooperoval.

Bol cross default reálny?
- Cross default vo VSŽ nikdy nebol! Je to nezmysel. Za tým si stojím. Keby boli VSŽ reálne v bankrote, tak by museli okamžite splatiť všetky úvery a každý by sa napil takpovediac teplej vody. Vrátane bánk. Existovala len teoretická, a to zdôrazňujem, len teoretická hrozba cross defaultu. Tá je však reálna vždy, keď vstupujete do úverového vzťahu so syndikátom bank. Ako som spomínal, železiarne boli vtedy v prvej línii hutníckej krízy. Realizačné ceny výrobkov padli na štyridsaťročné historické minimum. Naše produkty sa museli predávať na úrovni UVN (úplných vlastných nákladov). To nám, samozrejme, neprinášalo dostatok cashu a fakt, že sme sa dostali do problémov s bankami nebolo ničím výnimočným. Napríklad v roku 1993 boli vo VSŽ podobné ťažkosti, ktoré sa po dohode s bankami rýchlo vyriešili reštrukturalizáciou úverov a prolongáciou splátok.

Hovoríte, že VSŽ boli v poriadku a cross default bol len politickým revanšom za privatizáciu?
- Faktom je, že takýto gigant bol vždy spájaný s politikou. Je logické, že ovládnutie železiarní po voľbách bola absolútna priorita nastupujúcej vládnucej politickej garnitúry. Ak by boli VSŽ také nezdravé, tak by ich asi Američania neprevzali a nemali hneď v prvom roku päťmiliardový zisk. Na margo toho treba povedať, že bol vytvorený predovšetkým vďaka drastickej redukcii zamestnancov a tým, že si ponechali len aktivity v cor biznise, čo bolo jednou z podmienok, aby mohli prevziať fabriku.

A čo tie vaše miliardové straty za rok 1998?
- Pri mojom odchode z VSŽ koncom roka 1998 bol účtovný zisk zhruba šesťsto miliónov korún, potvrdený renomovanou audítorskou spoločnosťou z takzvanej veľkej šestky. Potom prišiel po nás pán Eichler s tímom poradcov. Vymenil audítorskú firmu a za dva týždne otočili zemeguľu a vyfabrikovali desaťmiliardovú stratu. Vytvorili ju zaúčtovaním opravných položiek na polehotné pohľadávky (napriek tomu, že boli dubiózne) a rozostavaného kombinátu KŤUK v Dolinskej. Tieto dve položky tvoria gro tej neslávne slávnej straty, s ktorou naši oponenti radi narábali a tendenčne ju pripisovali nám. Ak si niekto na základe vyššie uvedeného ešte stále myslí, že sme firmu o tieto miliardy pripravili my a máme ich zakopané na Kajmanoch, tak je v hlbokom omyle. Stačí, ak nazrie do účtovného archívu a tam je to čierne na bielom.

Obviňovania z tunelovania teda nepripúšťate?
- Samozrejme, že nie. Netvrdím, že sme pri riadení firmy boli neomylní. Pripúšťam, že na firme parazitovali rôzne spoločnosti a že sme v tomto smere mohli pôsobiť kvalitnejšie. Napriek tomu v roku 1997 skupina VSŽ odviedla štátu na daniach a odvodoch okolo sedem miliárd korún.
...a to sme výdatne podporovali futbal, hokej, hádzanú a množstvo iných športov v regióne vrátane charitatívnych projektov, zdravotníctvo, školstvo atď. Súčasný majiteľ má desaťročné daňové prázdniny a celý vytvorený zisk tak putuje za hranice Slovenska... Tým je povedané viac než dosť.

Podozrenia z kriminálnych deliktov však šetrila i polícia...
- Áno, veď došlo k výmene vládnej moci a takýto krok sa dal očakávať. Nasadili na nás špeciálne vyšetrovacie tímy. Pre VSŽ však bola najväčším nešťastím doba takzvanej "stabilizácie", ktorá prišla po nás. Vtedy odišlo z firmy najviac peňazí. V obchode bol totálny chaos, poradenským firmám sa mesačne vyplácali desiatky miliónov korún. Nikto to nesledoval, lebo každý pľul na Rezešovcov a popritom sa populisticky odovzdávali železiarne Američanom takpovediac na striebornej tácke. Kabinetným príkladom, ako pán Eichler pomáhal "stabilizovať" železiarne, bol predaj futbalového klubu Sparta Praha, ktorá vtedy patrila do portfólia VSŽ. Pokiaľ si dobre pamätám, v médiách sa objavila suma okolo 17 miliónov korún, z čoho sedem až osem miliónov išlo na účet poradenskej spoločnosti ako provízia. Pritom v tom čase bolo zrejmé, že Sparta bude hrať v prestížnej Lige majstrov, kde za účasť a účinkovanie v základnej skupine zinkasovala niekoľko stomiliónov českých korún. Nehovoriac o tom, že Sparta v tom období predala niekoľkých hráčov za ďalšie desiatky miliónov českých korún. Toto si "zaslúži" minimálne nomináciu na Nobelovu cenu za ekonomiku a titulku v The Economist.

Košický podnikateľ v realitách, obchode, financiách a hotelierstve Július Rezeš. Snímka Alexander Buzinkay/archív
Zdroj: Alexander Buzinkay/archív

Ako vnímate situáciu vo firme teraz?
- Na Američanov nemôžem povedať ani pol krivého slova. Sú to kapitalisti a túto ponuku nemohli neprijať. Za zmienku stoji fakt, že ako prví sme s nimi začali spolupracovať my tým, že sme založili joint venture na výrobu pocínovaných plechov. Rokovali sme i o ďalšej spolupráci. Boli sme si vedomí že pod tlakom celosvetovej globalizácie VSŽ skôr či neskôr partnerstvo uzavrie.

Uvažovali ste aj o úplnom predaji firmy?
- To určite nie. V strednej Európe sme boli najväčší hráči.

Ste členom HZDS?
- Nie, ale som jej sympatizantom. Neskrývam, že mám nadštandardné vzťahy s Vladimírom Mečiarom.

Neprekáža vám, že ste stále spájaný s politikou a dedičstvom mečiarovskej privatizácie?
- Kto chce robiť veľký biznis, musí kooperovať s politikmi. Ak niekto tvrdí opak, klame. Ja sa za to nehanbím. Mám dobré vzťahy s viacerými politikmi a to doslova z celého politického spektra. Samozrejme, mám aj svojich oponentov so svojimi skreslenými argumentmi. No nie sú pre mňa nepriateľmi. Chápem to ako súčasť ich politického zápasu. Ani po toľkých rokoch a po objasnení skutkového stavu nezmenia svoju rétoriku. Nemôžu, sú to politici...

Prečo ste prijali nomináciu do Transpetrolu?
- Dostal som ponuku, aká sa neodmieta.

Nemohli ste si to dovoliť, lebo vám ju dal osobne Mečiar?
- Nech si to vysvetlí každý po svojom.

Neľutujete, že ste ju prijali?
- Nie. Druhá vec je tá nezmyselná hystéria, ktorá vznikla po mojej nominácii. Tým, že sa neustále pranierovalo moje meno, sa v skutočnosti priamo či nepriamo odpútavala pozornosť od faktu, že podstatne závažnejšou témou je predaj 49-percentného podielu Jukosu a najmä odovzdanie manažérskych právomocí menšinovému vlastníkovi. To bolo a je kľúčové.

Má štát ešte šance s Transpetrolom niečo urobiť?
- Môj subjektívny názor je, že sme z hry von. V apríli tohto roka nám vypršalo právo veta spolurozhodovať o tom, kto bude nástupcom Jukosu. Myslím si, že ruská energetická loby to už nepustí z rúk. Je to pre nich strategická záležitosť.

Čo ste robili po odchode z VSŽ?
- Ako som spomínal, "trénoval som prekážkový beh". Až v roku 2002, po smrti otca, sa začal stabilizovať môj status človeka podnikajúceho v realitnom biznise.

Nedávno ste začali v hoteloch spolupracovať so skupinou J&T. Aký ste mali na to dôvod?
- Nikdy som sa nepovažoval za hoteliera. Všade som mal manažérov, ktorí sa tomu venovali. J&T má v tomto biznise bohaté skúsenosti a vysoký kredit. Ako partneri chceme naše hotely posunúť na vyššiu úroveň, rozšíriť služby a zapojiť ich do renomovaných sietí. Naša dohoda spočíva v princípe win-win solution, čiže vzájomnej výhodnosti.

Nezbavujete sa teda nehnuteľností kvôli finančným problémom?
- Bill Gates s istým arabským šejkom chcú spoločne kúpiť hotelový reťazec Four Seasons. Znamená to, že má niektorý z nich finančné problémy a nie je schopný si tento obchod zafinancovať sám? Rozhodne nie. Partnerstvá sa uzatvárajú, aby sa rozdelilo podnikateľské riziko, investičné náklady či znížil tlak na cash flow, čo v konečnom dôsledku prinesie výhody obidvom stranám.

Zachovali ste si vplyv vo vašich hotelierskych firmách?
- Áno. Sme rovnocenní partneri a uvažujeme aj o ďalšej spolupráci na inom projekte.

Myslím, či v nich máte majoritu a či ich budete naďalej riadiť?
- Dohodli sme sa, že tieto informácie ostanú predmetom obchodného tajomstva.

Budete sa deliť aj o investície?
- Áno, samozrejme. Investorom a developerom projektov v súvislosti s Grandhotelom Starý Smokovec a Hotelom Slovan v Košiciach bude tandem skupiny Interhouse a J&T Real Estate. Tento rok začneme so Slovanom, kde preinvestujeme 700 miliónov korún. Podľa projektu by mali byť rekonštrukčné práce interiéru a exteriéru ukončené do 12 mesiacov od ich začiatku. Hotel Slovan bude špičkovým štvorhviezdičkovým hotelom európskeho formátu, napojeným na parkovací dom a retailové priestory. Rekonštrukcia Grandhotela v Starom Smokovci bude v investičných nákladoch predstavovať objem zhruba 600 miliónov a jej predpokladaný začiatok je proklamovaný na rok 2010. Spolu s Hviezdoslavom, resp. Kempinskim na Štrbskom plese a Grandhotelom Praha v Tatranskej Lomnici tak v Tatrách vznikne trio najluxusnejších päťhviezdičkových GRAND hotelov.

Nemienite vstúpiť do politiky?
- Rozhodne nie. Naďalej sa chcem venovať obchodu a rodine.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.