Ministerstvu školstva SR nejde o ďalšiu demokratizáciu školstva, hoci to deklaruje návrh legislatívneho zámeru nového školského zákona, ktorý minulý týždeň v stredu schválila vláda. Myslí si to podpredseda SMK a bývalý minister školstva László Szigeti. Na dnešnej tlačovej besede povedal, že ministra školstva Jána Mikolaja z toho usvedčujú konkrétne návrhy zo schváleného materiálu. Domnieva sa, že Mikolaj posilňuje štátnu moc v školstve a útočí na spôsob financovania neštátnych škôl. "Vnímam to ako finančné znemožnenie týchto neštátnych škôl, predovšetkým súkromných," uviedol Szigeti s tým, že podľa návrhu zriaďovateľ neštátnej školy alebo školského zariadenia môže ministerstvo školstva požiadať o dotáciu, ktoré sa rozhodne, či mu ju dá. "Rodičia žiakov súkromných škôl sú takí istí daňoví poplatníci tejto krajiny, nemali by byť diskriminovaní v tomto smere," dodal Szigeti.
Szigetimu ďalej prekáža, že Kurikulárna rada nemá byť poradným orgánom vlády, ale ministra školstva. Nesúhlasí s takýmto postavením, rada tak môže presadzovať záujmy jednej politickej strany. Minister školstva totiž ako nominant politickej strany, môže akceptovať len návrhy, ktoré sa budú páčiť jeho straníckej centrále. "Zdegraduje sa význam Kurikulárnej rady," povedal Szigeti s tým, že ide o orgán, ktorý má byť garantom kvalitnej reformy.
Podľa Szigetiho Mikolaj podceňuje obsahovú reformu školstva. Tvrdí, že nie je možné vypracovať kvalitné štátne a školské vzdelávacie programy za krátke obdobie. Minister minulý týždeň vyhlásil, že štátne vzdelávacie programy, teda zadefinovanie štátneho minima, ktoré budú musieť vyučovať všetky školy, by mohli byť hotové už na budúci rok. Szigeti si myslí, že ide o niekoľkoročný proces, ktorý netreba zbytočne urýchľovať. Podľa Szigetiho na príprave sa budú podieľať rezort školstva a ním priamo riadené organizácie. Prekáža mu, že sa obchádza tretí sektor napriek tomu, že "skutočne je potrebný národný konsenzus". V ministerskom materiáli mu chýba jasné stanovenie miery slobody škôl pri určovaní školských programov, vďaka ktorým majú získať priestor na vlastnú profiláciu.
Szigetimu sa nepozdáva ani posilnenie právomoci Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI). Ako príklad uviedol, že súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym budú posudzovať školskí inšpektori. Hlavný školský inšpektor či minister školstva budú môcť dať návrh na odvolanie riaditeľa školy a školského zariadenia, ktorý musí zriaďovateľ akceptovať. Nemá sa pritom rozlišovať, či ide o štátnu, súkromnú alebo cirkevnú školu. "Toto je posilnenie demokracie a samosprávnosti školstva?" opýtal sa Szigeti. Zároveň je proti tomu, aby Rada školy, ktorá rozhoduje o riaditeľovi školy, sa rozšírila o dvoch členov - predstaviteľa miestnej štátnej správy a predstaviteľa ŠŠI. Podľa Szigetiho ide o jeden z príkladov posilňovania centralizácie v školstve na úkor decentralizácie.
Kritike podrobil aj novú učebnicovú politiku. Podľa materiálu majú školy používať len učebnice, ktoré rezort schváli, prípadne odporučí používať. Návrh ďalej chce, aby sa nové školy zaraďovali do siete na skúšobné obdobie. Až po jeho uplynutí sa má rozhodnúť o jej zaradení na dobu neurčitú. "To je taký cudzí prvok v našom systéme," podotkol Szigeti. Nesúhlasí s tým, aby sa ponechalo súčasné delenie ročníkov. Podľa neho je nevyhovujúce, aby prvý stupeň bol od prvej do štvrtej triedy a druhý stupeň od piatej triedy po deviaty ročník. Mnohí odborníci sa podľa neho zhodujú v tom, že prvý stupeň treba posunúť až po piaty ročník, pretože práve na tomto stupni deti získavajú základné zručnosti a na to treba viac času, aby boli zdatnejšie a dosahovali väčší úspech aj v medzinárodných meraniach.
Szigeti je presvedčený, že malo zmysel predložiť do parlamentu opozičný návrh nového školského zákona. Podľa neho Mikolaj tak urýchlil práce na svojom návrhu. Poslanci tento opozičný návrh neschválili na predchádzajúcej schôdzi. Szigeti oceňuje, že v ministerskom návrhu je zahrnuté znižovanie maximálneho počtu žiakov v triedach, nový prístup k výučbe cudzích jazykov. Podľa neho by však bolo treba doriešiť výučbu detí z národnostných menšín. Po novom sa má prvý cudzí jazyk učiť od tretieho ročníka základnej školy, s druhým jazykom sa musí začať od šiestej triedy. Szigeti sa domnieva, že ak sa tieto deti musia učiť aj štátny jazyk, bolo by vhodné, aby s výučbou prvej cudzej reči začínali o rok neskôr, teda od štvrtej triedy.
StoryEditor