"Toto starí nemôžu pochopiť," zhodnotili dve staršie panie novú divadelnú hry Plyš, ktorá vznikla podľa rovnomenného románu spisovateľa Michala Hvoreckého.
Irvin Mirsky je mladý muž, ktorý trpí závislosťou od pornografických stránok a internetového sexu. Toto novodobé otroctvo ho oberá o spánok, jedlo, partnerské vzťahy a najmä schopnosť triezveho uvažovania. Po 18 mesiacoch snahy o abstinenciu získava štipendium v City -- najnepravdepodobnejšom meste na svete. Meste so superrýchlym internetom, kde sa ľudia volajú podľa obchodných značiek (Mazda, Nokia, Mozilla, Grundig, McDonald, Volvo...) a kde je najväčšou hviezdou žena menom Erika Erotická, ktorá hlási: "Sloboda je právo na rozkoš."
Marián Amsler sa rád necháva inšpirovať najnovšími dramatickými trendmi. Ako už ukázal vo svojich predchádzajúcich hrách, siaha po aktuálnych a často provokačných témach, ktoré nemajú byť jednoducho pochopiteľné, a už vôbec nie ľahko prijímané. A takou pornografia určite je. Hoci v príbehu je skôr platformou na pochopenie emocionálneho rozpoloženia hlavného hrdinu. Na to, že ide o Hvoreckého divadelný debut, nemožno mu uprieť cit pre dobré rytmizovanie dialógov, vypointovanie jednotlivých scén a v podstate aj dejovú celistvosť. Na rozdiel od knihy hra dokázala príbeh (hoci pozmenený) uchopiť prijateľnejším spôsobom. Aj keď, kým románu by nezaškodilo, aby bol o pár strán kratší, hra by zasa mohla byť o niečo dlhšia. Postavy sa počas hodiny nestihnú dostatočne rozvinúť a ostávajú tak trochu ploché. Ani inak kvalitní herci tak nemajú šancu naplno predviesť, čo dokážu. Viktor Horján (Klaus) aj Csongor Kassai (Mexx) ostávajú v podstate celý čas v jednej hereckej polohe, o niečo viac scenár dovolí Ľubošovi Kostelnému (Irvin) či Renáte Ryníkovej (Erika Erotická). Najširšiu výrazovú paletu môže predviesť Petra Polnišová ako Nokia. Richard Stanke (ako Irvin starší) sa k nám prihovára len prostredníctvom videoprojekcií, ktoré sú už takmer pravidelnou súčasťou Amslerových inscenácií. Rovnako ako síce jednoduchá, no efektná scéna, tentoraz vo forme rampy (móla) zasahujúcej do hľadiska z dielne Evy Rácovej.
Plyš má svoje rezervy a divákovi neponúka požadovanú aristotelovskú katarziu, no funguje lepšie ako jeho knižná predloha.
StoryEditor