Skončili sa časy, keď sa EdF hral s Nemcami na mačku a myš. Kým koncerny RWE a E.ON sa do Francúzska neoslobodili, EdF pred 3 rokmi kúpil Energie Baden-Württemberg (EnBW). Koncern bol pritom na domácom trhu chránený pred hospodárskou súťažou a súčasne mohol v zahraničí ponúkať elektrinu za dumpingové ceny. Podiel na tom, že EdF už nie je strašiakom pre nemecké spoločnosti, má aj komisár pre hospodársku súťaž Mario Monti, ktorý začal vyšetrovanie neprípustnej štátnej pomoci. Štát totiž vystupoval ako garant, aby EdF získal výhodné úvery. Spoločnosti tak hrozí, že bude musieť vrátiť vysoké sumy. Okrem toho musí znížiť rezervy na likvidáciu jadrového odpadu (2002: 12,7 mld. eur), takže tiché rezervy budú odhalené a ohlási sa daňový úrad.
Dozorný úrad v súčasnosti registruje 3 200 nových potenciálnych priemyselných odberateľov, čo zodpovedá 37 % francúzskeho trhu. Viac než 150 veľkých priemyselných klientov sa pritom už vlani rozlúčilo s EdF a v tomto roku pravdepodobne odskočia ďalší, keďže na jeseň budú mnohí rokovať o nových zmluvách. To je šanca pre zahraničné firmy. Výhodné sadzby a pružné zmluvy "na mieru" majú prilákať nových klientov. RWE a E.ON však zatiaľ zaostávajú. Hoci E.ON patrí k najväčším obchodníkom na francúzskej energetickej burze, v priamom styku s klientmi pokrivkáva. Podobná situácia je aj v prípade RWE.
Takmer 20 % voľného trhu už EdF stratil. Predstavuje to síce len niekoľko percent jeho obratu, ale oveľa viac než očakávali predstavitelia firmy. Koncern bol totiž presvedčený, že s 57-percentným podielom na atómových elektrárňach, ktoré 80 % elektrickej energie vyrábajú veľmi lacno, je veľmi dobre vyzbrojený proti konkurencii. No finančná pružnosť EdF je obmedzená a minister hospodárstva Francis Mer žiada vyššiu produktivitu, aby pripravil koncern na plánované uvedenie akcií na burzu v roku 2004. Šéf EdF Francois Roussely sa totiž dostal pod tlak pre riskantnú expanzívnu politiku, ktorá dostala spoločnosť do nepriaznivej finančnej situácie. Čistý zisk sa vlani prepadol takmer o 50 % na 481 mil. eur a dlhy sa v priebehu troch rokov vyšplhali z 17,6 na 25,8 mld. eur. Kameňom úrazu sa stala Latinská Amerika, kde EdF zaznamenal stratu 1,17 mld. eur. Bilanciu okrem toho zaťažujú aj budúce sociálne náklady, najmä nároky dôchodcov, ktoré dosahujú približne 40 mld. eur. Dôchodcovia EdF sú pritom luxusom, keďže do dôchodku odchádzajú v priemernom veku 55 rokov a dostávajú 75 % posledného ročného platu.
Koncernu sa tak mstí fakt, že pre vládu slúžil ako sociálne laboratórium. Jasným príkladom je zavedenie 35-hodinového pracovného týždňa v roku 1999. EdF vtedy musel aj napriek veľkému počtu nadbytočnej pracovnej sily prijať ďalších 18-tisíc ľudí a v priebehu dvoch rokov vzrástli personálne náklady o 8,5 %. Výnimočný je aj štatút podnikovej rady, keďže s firemnej pokladnice dostáva približne 287 mil. eur na svoje sociálne aktivity. (hn/sz)
| Európske energetické koncerny | |||||
|
|
Obrat |
Zisk |
Zamestnanci (v tis.) |
Podiel na domácom trhu |
Produkcia (TWh) |
|
(mld.eur) | |||||
| EdF |
48,4 |
5,18 |
172 |
81 |
528 |
|
EnBW |
8,6 |
0,56 |
38 |
15 |
120 |
|
RWE |
46,6 |
2,72 |
132 |
32 |
290 |
|
E.ON |
37,0 |
4,73 |
107 |
27 |
250 |
|
Vattenfall Europe |
6,0 |
0,80 |
18 |
15 |
80 |
| Zdroj: WirtschaftsWoche | |||||