Kríza izraelskej ekonomiky je najsilnejšia za posledných 50 rokov. V pásme chudoby sa ocitlo takmer 20 % obyvateľov Izraela.
Ekonómovia pripomínajú, že nová vláda, ktorá sa dostane k moci po voľbách 28. januára, bude musieť urobiť tvrdé rozhodnutia a prikročiť k reštrikciám. Problémy so zachovaním vnútornej bezpečnosti v štáte počas posledných dvoch rokov zatienili ostrosť a naliehavosť niektorých ekonomických a sociálnych problémov. Joram Gabbay, vedúci portfóliového oddelenia banky Hapoalim, uviedol, že asi 80 % izraelských hospodárskych ťažkostí vzniká v dôsledku palestínskej intifády. Dodal, že ak by sa dosiahla zásadná dohoda s Palestínčanmi, potom by krajina v roku 2004 zaznamenala zreteľný hospodársky vzostup.
Pokračuje oslabovanie izraelskej meny šekela. Za mesiac sa jeho výmenná hodnota oproti doláru znížila o 4,2 %. Prispeli k tomu obavy z dôsledkov vojny proti Iraku a škandál, do ktorého je zapletený aj premiér Ariel Šaron.
Izraelský hrubý domáci produkt (HDP) sa vlani znížil o 1 % a predvlani o 0,9 %. Zrejme klesne aj tento rok. Ekonomika, v ktorej majú dominantné postavenie technologicky vysoko náročné odvetvia, pociťuje dôsledky celosvetového zníženia ekonomického rastu. Citeľný je aj pokles turistického ruchu.
Medzi nesporné zásluhy súčasnej vlády patrí to, že zabránila prepuknutiu finančnej krízy. Keď vlani v 1. polroku klesol šekel oproti doláru o 14 %, rozšírili sa obavy, že inflácia sa vymkne spod kontroly. Vláda však dočasne znížila svoje výdavky, ale napriek tomu sa nevyhla zníženiu ratingu na izraelské úvery v zahraničných menách.
Národohospodári odhadujú, že nová vláda bude musieť znížiť výdavky o 5 až 15 miliárd šekelov, aby jej deficit neprekročil 3 % HDP.
StoryEditor