StoryEditor

Najvýraznejší pokles daní počas 10 rokov dosiahlo Slovensko

23.03.2007, 16:35
Autor:
TASRTASR
Slovensko dosiahlo v období rokov 1995 až 2005 podľa údajov Eurostatu zo všetkých členských krajín EÚ najvýraznejší pokles daňového zaťaženia v pomere k hrubému domácemu produktu, a to o 10,2 % HDP.

Slovensko dosiahlo v období rokov 1995 až 2005 podľa údajov Eurostatu zo všetkých členských krajín rozšírenej Európskej únie (EÚ) najvýraznejší pokles daňového zaťaženia v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP), a to o 10,2 % HDP. V porovnaní s rokom 2004 sa v predminulom roku zaťaženie v SR znížilo o 0,5 % HDP a dostalo sa tak pod hranicu 30 %, na úroveň 29,5 % HDP.
Ako vo svojom najnovšom komentári pokračuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR, Slovensko tak patrí medzi 3 krajiny s najnižším daňovým zaťažením v EÚ, spoločne s Rumunskom a Litvou. Daňové zaťaženie súhrnne za celú EÚ 25 pritom v roku 2005 prvýkrát od roku 2001 naopak vzrástlo, a to zo 40,5 % na 40,9 %. Najvyššie daňové zaťaženie, nad 50 % HDP, vykázali v sledovanom roku škandinávske krajiny Švédsko a Dánsko.
"Jedným z hlavných dôvodov medziročného poklesu je presmerovanie časti sociálnych príspevkov do druhého kapitalizačného piliera dôchodkovej reformy vo výške 0,6 % HDP, ktoré nie sú príjmom verejnej správy, ale považujú sa za súkromné úspory," vysvetľuje IFP. Trend znižovania daňového zaťaženia v SR by mal pritom z rovnakého dôvodu pokračovať aj naďalej. V roku 2006 sa podľa inštitútu odhaduje výpadok príjmov verejnej správy z dôvodu odvodov do 2. dôchodkového piliera na úrovni 1,1 %, čo by znamenalo medziročný pokles zaťaženia oproti roku 2005 o ďalších 0,5 % HDP. Definitívne údaje o výške daňového zaťaženia za rok 2006 budú k dispozícii najskôr až 1. októbra tohto roka.
Keďže však má dôchodková reforma vplyv na pokles zaťaženia až od roku 2005, jeho celkový pokles v rokoch 1995 až 2005 IFP zdôvodňuje najmä štruktúrou rastu HDP, ako aj legislatívnymi zmenami prijatými v tomto období. "Ekonomický rast bol ťahaný najmä exportnou výkonnosťou krajiny, čo sa na vyššom plnení daní neodrazilo takmer vôbec," konštatuje sa v komentári inštitútu. Opačný prípad by pritom nastal, ak by bol hospodársky rast v tomto období založený skôr na spotrebe domácností. Príčinou poklesu daňového zaťaženia bola podľa IFP aj politika zameraná na znižovanie sadzieb daní a úpravu odpočítateľných položiek. "V prípade sociálnych odvodov príjmy verejnej správy znižovali fixné maximálne vymeriavacie základy v období do roku 2004," vysvetľuje inštitút. Pokles celkového daňového zaťaženia na Slovensku, dodáva IFP, je spôsobený najmä poklesom odvodového zaťaženia, a zároveň sa na základe daňovej reformy od roku 2004 daňové bremeno prenieslo z priamych na nepriame dane.
Inštitút tiež poukazuje na výrazné rozdiely v štruktúre daňových a odvodových príjmov medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ. Vysoké priame zdanenie, vo výške 31,2 % HDP, bolo v roku 2005 v Dánsku, zatiaľ čo v Rumunsku je to iba 5,3 % a na Slovensku 6,1 % HDP. Vysoké podiely nepriamych daní dosahuje Bulharsko s 18,9 %, na druhej strane je Litva z 11,5 % a ČR s 11,9 % HDP. Nízke odvodové zaťaženie má Dánsko s 1,1 %, Írsko so 4,8 % či Malta so 7,2 % HDP, na druhom konci spektra je Nemecko s podielom odvodov na HDP vo výške 16,7 % a Francúzsko so 16,4 %.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/ekonomika-a-firmy, menuAlias = ekonomika-a-firmy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
30. apríl 2024 13:22