Centrálne banky zápasia s infláciou

Uplynulý týždeň bol v znamení zmien úrokových sadzieb. Bolo to vyústenie očakávaní trhu a analytikov, ktorí už dlhšie hovorili o sprísnení menových politík. Otázkou nebolo či zvyšovať úrokové sadzby alebo nie, ale o koľko. K zmene úrokov pristúpili Európska centrálna banka (ECB), Národná banka Slovenska (NBS) a Poľská centrálna banka. Prvé dve banky sadzby zvyšovali, Poliaci sa však vydali opačným smerom, čoho výsledkom sú najnižšie úroky v histórii krajiny.
Vyššími úrokmi proti inflácii
Spoločným motívom centrálnych bánk na zvyšovanie úrokov je riziko inflácie. Pritvrdením menovej politiky sa banky snažia dostať rast spotrebiteľských cien pod kontrolu. "Inflácia v eurozóne je už dlhší čas nad dvoma percentami, čo je stanovený strop pre cenovú stabilitu. ECB však proti nej doteraz nemohla efektívne bojovať. Bránil jej v tom nepresvedčivý rast väčšiny európskych ekonomík. Až očakávania priaznivého rastu HDP jej rozviazali ruky na boj proti inflácii," uviedol analytik VÚB banky Zdenko Štefanides.
Na rastúce ceny si musia dávať pozor aj krajiny smerujúce do eurozóny. Ak by sa im inflácia vymkla z rúk, môže to oddialiť prijatie eura. Na zvyšovanie úrokov si už zvykli v USA, kde Federálny rezervný systém (Fed) postupne dvíha sadzby od januára 2004. O sprísnení menovej politiky sa hovorí aj v Japonsku, kde sú úroky už niekoľko rokov takmer nulové.
Zvyšok sveta kopíruje USA
Rast úrokov v Európe sa podľa analytikov dal očakávať. "Po období historicky najnižších úrokových sadzieb vo svete nastáva ich normalizácia. Nízke sadzby boli reakciou na korekciu výstrelkov a bublín na trhoch aktív koncom deväťdesiatych rokov a následné spomalenie globálnej ekonomiky. Oživenie naštartovali USA a aj preto zvyšovanie sadzieb sa začalo práve tam. Normalizácia sadzieb sa s spolu s oživením ekonomiky postupne presúva do ostatných častí sveta," dodáva Štefanides.
Názory na to, dokedy bude tento trend trvať, sú rôzne. Prvým, kto by ho mohol zastaviť, sú Spojené štáty. Za Atlantikom sa o zastavení zvyšovania úrokov hovorí už dlhšie. "Posledné zvýšenie sadzieb v USA by mohlo prísť na konci tohto mesiaca, kedy sa čaká rast o štvrť percenta. Ťažiť by z toho mohol americký dolár," uvádza díler UniBanky Patrik Malec. Keďže zvyšok sveta zvyčajne kopíruje dianie v najväčšej svetovej ekonomike, dá sa očakávať, že zastavenie zvyšovania úrokov sa s určitým oneskorením prenesie aj do Európy.
Zmena úrokov mení atraktivitu mien
Pohyb sadzieb prináša so sebou zmeny v rozdieloch úročení mien. Z vyššieho úrokového diferenciálu v poslednom období ťaží aj slovenská koruna. Je vyššie úročená ako euro aj ako jej česká menovkyňa. Po utorkovom zvýšení úrokových sadzieb sa rozdiel v úročení zvýšil a koruna sa stala pre investorov ešte atraktívnejšou. Vyšší záujem o slovenskú menu sa okamžite prejavil v jej zhodnotení na historické maximá. No z nečakane vysokého náskoku sa koruna netešila dlho. ECB vo štvrtok naplnila očakávania trhu a zdvihla sadzby o 0,25 %. Koruna aj napriek tomu ostáva zaujímavou investíciou.