Burza cenných papierov v Bratislave už dlhodobo zaostáva za burzami okolitých štátov. Po tom, ako Varšavská burza minulý týždeň oznámila svoj úmysel kúpiť časť akcií Pražskej burzy, sa tak vracia otázka – či (ne)oživiť projekt privatizácie BCPB, ktorý zanikol ešte minulý rok.
Na mŕtvom bode
Celkový finančný objem uzavretých obchodov na burze za minulý rok síce dosiahol takmer jeden bilión korún, ale čistý zisk predstavoval len niečo vyše 5 miliónov. Nízku efektivitu burzy priznáva aj Barbora Lazárová, zástupkyňa generálnej riaditeľky Burzy cenných papierov v Bratislave. Ako jedinú možnosť jej oživenia, vidí práve spojenie, respektíve predaj burze v niektorej susednej krajine.
Jiří Kovarčík, z oddelenia komunikácie Pražskej burzy hovorí, že „ak by nastala takáto situácia, naši akcionári by túto možnosť určite zvažovali. Všetko by záležalo na konkrétnych podmienkach a výsledkoch analýz.“ Prípadný majetkový vstup nevylučuje ani Jan Klenor, šéf firmy Patria Finance, ktorá je majoritným vlastníkom Pražskej burzy. „Naša burza by sa chcela expandovať a má záujem o susedné regióny,“ hovorí Klenor. Podľa neho by kúpa bratislavskej burzy bola prospešná, už aj z dôvodu úzkych vzťahov medzi susednými štátmi. „Máme takmer rovnakú reč aj podobné chovanie klientov,“ vysvetľuje Klenor.
Nepriamy záujem nám potvrdila aj Viedenská burza, ktorá však strategickú investíciu nepovažuje za nevyhnutnú. Podľa Beatrix Exinger z komunikačného oddelenia burzy ale v prípade, ak by sa Slovensko rozhodlo burzu predať, záujem určite mali. Hodnota akcií, ktoré vlastní Fond národného majetku je vyše 254 miliónov korún.
Lazárová hovorí, že v otázke budúcnosti burzy chcela terajšia vláda pokračovať v nastolenom smere Dzurindovej vlády. Znamená to ponúknuť ju na predaj domácim, aj zahraničným investorom. Vládny Smer-SD, však hovorí niečo iné. Myšlienku predaja odmieta a naopak, chcela by burzu rozbehnúť, pričom plánuje jej užšiu spoluprácu s okolitými burzami. Podľa hovorkyne strany Kataríny Kližanovej Rýsovej, „v súčasnosti prebiehajú na úrovni FNM rokovania s európskymi burzami o partnerstve, alebo o duálnom listingu.“ Strana Roberta Fica pritom vinu za neefektívnu burzu prikladá Dzurindovej vláde, ktorej vyčíta, že nedostatočne vykonávala obchody na burze. Ako dodáva hovorkyňa, „celá privatizácia bola realizovaná cez priamy predaj, pričom časť mohla ísť cez Burzu cenných papierov a občania mohli mať možnosť zakúpiť si časť akcií jednotlivých podnikov“"
Čo bude ďalej
O osude burzy, však okrem vlády rozhoduje najmä jej majoritný akcionár, čiže Fond národného majetku, ktorý vlastní 74 percent akcií. Hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová pre HN síce potvrdila, že rokovania o spolupráci s ďalšími burzami prebiehajú, ale konkretizovať nechcela. „Dôvodom k takémuto kroku je potreba oživenia kapitálového trhu na Slovensku,“ hovorí Lesajová. Fond predpokladá, že rokovania by mali byť ukončené do polovice budúceho roka.
Ministerstvo financií, pod ktoré burza spadá, pritom už pred rokom odštartovalo jej privatizáciu, projekt však nie je ukončený. Ako vysvetľuje hovorca rezortu Miroslav Šmál, „bola realizovaná prvá fáza, keď burza nadobudla všetky akcie Centrálneho depozitáru cenných papierov a súčasne sa stal Fond národného majetku SR majoritným akcionárom burzy.“ Na margo predaja burzy Šmál hovorí: „Nič nebráni tomu, aby burza prehlbovala aktivity s okolitými burzami. Boli na to vytvorené všetky legislatívne predpoklady.“ Podobný názor má aj štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Podľa neho, samostatná existencia burzy nemá perspektívu a je potreba vytvoriť spoločnú platformu podnikania. „Budúcnosť burzy závisí od jej integrácie v rámci medzinárodných finančných trhov,“ dodáva Palko.
Najväčším problémom burzy pritom naďalej zostáva nedostatok obchodovania na nej, ako aj určitá nedôvera zo strany emitentov a investorov. Nezáujem firiem o kapitálový trh pripisuje Lazárová obdobiu kupónovej privatizácie, keď firmy nemali možnosť využiť výhody svojho umiestnenia na trh. „Štát vtedy povinne umiestnil veľa firiem na burzu a oni z toho nemali nič. Nezískali nový kapitál, ale museli platiť poplatky a plniť si informačné povinnosti,“ hovorí zástupkyňa. Burze, okrem toho silno konkurujú aj banky, ktoré ponúkajú výhodné úvery. Práve preto, väčšina firiem uprednostňuje úvery pred emisiami. „Treba to zmeniť, veď jedine na burze získajú firmy vydaním akcií nový kapitál zadarmo,“ dodáva Lazárová.