Zlato začalo týždeň prepadom. Cena sa dostala pod 1600 USD, kde bola držaná zubami, nechtami. V stredu sa však cena opätovne prehupla nad túto úroveň, aby opätovne vo štvrtok padla pod ňu, keď zlato stratilo za deň 9 USD. Striebro sa obchodovalo trošku inak. V prvé dni týždňa sa skoro cena nehýbala, aby v stredu prišiel silný výpredaj, ktorý bol však ešte v ten istý deň skúpený. Vo štvrtok však nasledovalo striebro svojho staršieho brata a stratilo 33 centov. V piatok bol voľný deň, avšak HFT mechanizmy vytvorili počas nočno-ranného ázijského obchodovania pár bizarných pokusov o stlačenie cien kovov dole.
Drahé kovy zatiaľ na Cyprus nereagujú
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1597,6 USD, čo bolo o 11,60 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra rovnako padla o 0,46 USD a je na úrovni 28,30 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 56,45 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 56,45 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 55,95). To znamená, že striebro tento týždeň opäť mierne stratilo v porovnaní so zlatom. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 357,11 a opäť mierne klesol v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 135,76 a rovnako mierne klesol. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa znížili pri oboch kovoch.
Veľa zmien sa na zlate a striebre tento týždeň neudialo a oba kovy sú stále vo vyčkávacej pozícií. Situácia na Cypre nie je stále stopercentne istá a stále nevieme, o koľko presne prídu vlastníci vkladov nad 100 000 eur. Jedno je však dosť pravdepodobné. Aj keď sú vystrašení už teraz, ešte stále asi nevideli, koľko presne im z účtu ubudne. A potom príde reálny šok. To môže pomôcť zlatu, ktoré je logickou voľbou uloženia kapitálu v neistote. Uvidíme. Spotové ceny kovov sa pohybujú v okolí cien futures kontraktov, pričom sa počas týždňa sem tam dostali i pod ne, čo indikuje, že máme z času na čas prejavujúcu sa bakwardáciu – investori nedôverujú papierovému trhu s kovmi. Analytik CitiBank Tom Fitzpatrick je vo svojej predpovedi stále pozitívne naladený na oba kovy. Tvrdí, že sme stále v situácii, kedy sa formuje dno. A čím dlhšie bude formácia trvať, tým silnejšie cenové skoky zažijeme. Z krátkodobého hľadiska je však dôležité z jeho pohľadu prekonať 35 USD pri striebre a 1790 USD pri zlate.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Argentína chce zlato
Dopyt po zlate v Argentíne neustále rastie. Argentínčania kupujú čoraz viac zlata a dopyt dosahuje nové rekordy. Je to dôsledok toho, že v krajine je už 26 % inflácia. Dopyt po zlate je tak veľký, že jediná banka, ktorá predáva zlato, už musí jednať priamo s ťažobnými spoločnosťami o dodatočných dodávkach žltého kovu.
Na druhej strane sú médiá plné negatívnych správ o zlate. Analytici najväčších finančných domov ako je Barclays, Societe Generale, Natixis, BNP Paribas, ABN Amro alebo Danske Bank očakávajú, že tento rok sa ceny žltého kovu nepohnú vyššie, resp. budú dokonca nižšie, ako v minulom roku. Do toho sa pridá sem-tam správa o tom, že nejaký člen finančnej komisie FEDu uvažuje o tom, že by bolo dobre, keby FED prestal kupovať dlhopisy v hodnote 85 mld. USD mesačne a máme tu obraz medvedieho trhu ako vyšitý. Tieto očakávania sa môžu aj nemusia naplniť. Niektorí však na ne vôbec nereagujú. Hlave tí, čo kupujú fyzický kov. US Mint (americká mincovňa) napríklad bez ohľadu na pokles cien predáva značné množstvá zlata (pričom pozor na trhu nie je nákupný ošiaľ) a hlavne striebra. Marcový pomer predaja zlata a striebra sa dostal na úroveň 60 ku 1, čo znamená, že investori dali rovnaký objem amerických dolárov do zlata i do striebra.
Prieskum v Taliansku ukázal, že predstavitelia podnikateľského sektora a občania súhlasia s tým, že by sa mali talianske aktíva použiť na znovu naštartovanie ekonomického rastu v krajine. Až 88 % opýtaných by súhlasilo s tým, aby boli za plánmi na ďalší rozvoj krajiny jej aktíva, avšak len 4 % by súhlasilo, aby sa na takéto účely použili talianske oficiálne zlaté rezervy. V ťažkých časoch sa jednoducho zlato nepredáva a talianska verejnosť si je toho vedomá. Podľa kalkulácií World Gold Council by talianske zlato mohlo slúžiť pri súčasnej cene k pokrytiu asi 20 % toho, čo by si krajina mohla požičať na dvojročné fungovanie.
Minulý týždeň sme písali o tom, že Čína tvrdí, že jej oficiálne zlaté rezervy ostali na úrovni roku 2009 (1054 ton). To je však veľmi nepravdepodobné. Prečo? Po prvé krajina je najväčším producentom zlata a ročne vyťaží okolo 400 ton tohto kovu; produkciu nevyváža a bane sú vo väčšine prípadov štátne, dokonca niektoré sú vlastnené vojenskými zložkami krajiny. Čína doviezla do krajiny 572 ton zlata len v roku 2012 a kumulatívny dovoz zlata od roku 2001 sa odhaduje na úrovni 1352 ton. Ak to prepočítame, tak v krajine by mohlo byť od roku 2001 okolo 4 793 ton nového zlata (vyťaženého alebo dovezeného). A podľa oficiálnych vyjadrení by mala vláda z tohto množstva dať do svojich zásob od roku 2001 len 425 ton. Je to pravdepodobné. Áno je. Ale nie uveriteľné.
Ako sa hovorí, insideri v určitom odvetví majú vždy lepšie informácie. Platí to i o akciách ťažobných spoločností. Faktom je, že v poslednej dobe tzv. insideri (manažéri spoločností) vo veľkom nakupujú akcie niektorých ťažobných spoločností. Možno sa im netreba moc čudovať, tie sú na jednej z najnižších úrovní od osemdesiatych rokov pokiaľ ich cenu meriame v hmotnosti zlata. Dnes si je možné kúpiť akcie indexu XAU za menej ako 0,1 unce. Historicky sa odhaduje, že insideri dokážu predbehnúť trh v odhade tak o 6 až 36 mesiacov. Vedia teda niečo, čo my nie?
Po Cypre potopa?
Schválil sa záchranný balík pre Cyprus. Má hodnotu 10 mld. euro a je podmienený tým, že na záchranu sa poskladajú i majitelia vkladov nad 100 000 euro, ktorí môžu prísť o 40 % svojich vkladov, pričom niektoré odhady hovoria aj o 80 %. Predstavitelia EU verklíkujú, že ide o jednorazové a úplne ojedinelé opatrenie. Samozrejme by v tom nebol čert, keby sa aspoň jeden z nich nepomýlil a nepovedal možno i pravdu. To sa podarilo údajne neskúsenému šéfovi Euroskupiny Jeroenovi Dijsselbloemanovi, ktorý povedal nasledovné: "Ak bude v banke riziko, našou prvou otázkou bude – OK – čo s tým chcete v banke robiť? Čo môžete urobiť pre to, aby ste ju rekapitalizovali? Ak to banka nebude schopná urobiť, potom sa obrátime na vlastníkov (akcionárov) a požiadame ich o rekapitalizáciu a ak to bude nevyhnutné, potom na tých, ktorí nemajú poistené vklady v banke“. Možno len jedna otázka? Už sa vôbec niekedy v histórii stalo, že by sa úplne ojedinelé opatrenia stali štandardným riešením? Treba sa zamyslieť a odpoveď si určite nejakú nájdete. Do tohto bola cyperská centrálna banka obvinená z toho, že neustrážila poriadne zákaz pohybu kapitálu. Viacerí ostali naozaj napajedení, že banka umožnila špeciálne platby, ktoré neznamenali nič iné, len to, že sa časť kapitálu z cyperských bánk nakoniec dostala mimo krajiny. Poslanci tamojšieho parlamentu, pravdepodobne tí, ktorí si nestihli peniaze vybrať, dokonca nariadili vyšetrovanie a žiadajú centrálnu banku, aby zverejnila zoznam klientov, ktorým sa podarilo peniaze vyviezť z krajiny. Zároveň chcú vyšetriť, kto a či vôbec vydal nejaké varovanie pre týchto „lepšie“ informovaných klientov. Faktom je, že už vo februári, čiže mesiac pred chaosom, zažila krajina najvyšší odlev vkladov za ostatné dva roky, ako naznačuje graf z cyperskej centrálnej banky:
Rusi sú naozaj nahnevaní. Niektorí z nich, asi tí, čo nestihli vybrať peniaze, chcú žalovať Cyprus, resp. individuálne banky za to, že im zdanili (znárodnili) peniaze. Právnici predpovedajú, že to nebude veľmi ľahké (bodaj by, aj oni chcú zinkasovať podiel) a tvrdia, že to určite nebude spor, ktorý by trval niekoľko hodín, či dní. Avšak zatiaľ im zdanenie vkladov pripomína vyvlastnenie. Neviem teda, že prečo len pripomína. Cyprus bude mať určite viacero dohier. Nedá sa odhadnúť koľko a akých veľkých. Avšak strach sa už šíri. Luxembursko sa obáva toho, že Nemecko s komisiou budú aj v budúcnosti diktovať to, či krajina opustí svoj biznis model v prípade nejakej pomoci. A strach Luxemburska je logický. Krajina má rovnako rozsiahly finančný sektor, nápadne pripomínajúci cyperský, kde regulácie a dane nie sú až takým veľkým strašidlom, ako kdekoľvek inde v Európe. No a ešte si môžeme mierne pošpekulovať, kto bude v EÚ ďalší na rade. Taliani? Možno. Nevedia zostaviť vládu a to veru neprispieva k pokoju investorov. Španieli? Tí pre zmenu opäť ohlásili úpravu ich rozpočtového deficitu na rok 2012. Ale najskôr to vyzerá na Slovincov (ďalší malý člen euro zóny)? Krajina zápasí s vlastnými problémami svojho bankového sektora a vyzerá to, že bude potrebovať rekapitalizovať svoje banky. koľko to bude stáť? Odhaduje sa klasicky, že miliardy. Krajina má už dnes problémy s predajom svojich dlhopisov. Bude teda potrebovať pomoc? Tamojší i európsky politici svorne tvrdia, že nie. A my im samozrejme veríme. Alebo nie?
Francúzske mestá a municipality vyzývajú vládu, aby im pomohla od splácania dlhov vo výške 10 mld. euro, ktoré majú u Dexia banky. Dexia naviazala pôžičky na zahraničné úrokové miery a meny a dnes majú z tohto dôvodu niektoré samosprávy problémy s obsluhou svojich dlhov. Pýtajú pomoc. Samozrejme od koho iného – štátu. Asi sa inšpirovali svojimi kolegami zo Španielska, ktoré centrálnu vládu o pomoc žiadajú permanentne.
No a medzičasom ratingová agentúra Egan Jones znížila rating Veľkej Británie z AA- na A+. Hlavnými problémami, ktoré agentúra vidí, je vplyv európskeho bankového sektora na ten britský, dlh krajiny, a rozpočtový deficit, ktorý sa síce zmenšil, ale nie vďaka úsporám, ale vyšším daniam. To vyvoláva u agentúry pochybnosti o tom, či bude krajina schopná pri nižšom raste a hospodárskych problémoch EU, znižovať deficit naďalej.
Najväčšia investičná ázijská banka Nomura varuje pred dlhmi, ktoré sa vytvárajú v Číne. Analytici banky dokonca tvrdia, že dlh Číny sa pohybuje reálne na úrovni 150 – 200 % HDP, čo znamená, že krajina má namierené presne tam, kde smeruje Európa i USA. Guvernér centrálnej banky v Japonsku pán Kuroda opäť potvrdil, tentokrát pred parlamentom, že banka bude výrazným spôsobom nakupovať dlhodobé vládne dlhopisy a dokonca špekuloval o tom, že zvýši nákup i riskantnejších aktív. Len tak mimochodom, ako keby japonské vládne dlhopisy neboli riskantné dostatočne.
Americké banky odpísali 3 mld. USD na študentských pôžičkách počas prvých troch mesiacov tohto roku. Hlavným dôvodom je, že značné množstvo vyštudovaných študentov ostalo bez práce. Miera nesplácania pôžičiek sa pomaly zvyšuje už osem rokov. Dnes nespláca pôžičky 90 dní po termíne až 6,8 milióna absolventov z celkového počtu 40 miliónov. Trh so študentskými pôžičkami má v USA hodnotu viac ako 1 bilión USD (celkový dlh USA je 16 biliónov pre ilustráciu). Takže, zdá sa to i Vám také mierne povedomé? Žeby i tu bola bublina? Určite nie. To tvrdia len zlé jazyky.
|