Súčasná reforma verejnej správy má veľký význam, inak sa obávam, že štát zostane prebyrokratizovaný a nebudeme schopní ho finančne udržať.
Pamätám si už toľko reforiem, že by sme boli na svetovej špici, keby všetky naplnili cieľ. Dôležité bude, ako dokážu architekti reformy premietnuť svoje predstavy do vykonateľnej praxe.
Je skutočne čo riešiť. Dôležitá oblasť, ktorú musíme mať pod kontrolou, je napríklad výber daní. Aj tu sa veľmi rýchlo zabudlo na to, v akom stave vláda preberala finančnú správu. Viaceré opatrenia boli prijate, len to chce nejaký čas.
Možno by bolo potrebné zjednotiť softvéry úradov, aby dokázali generovať komplexné dáta o daňovníkovi aj rodine ako daňovej jednotke a tie poprepájať so samosprávou (stačí zadefinovať užívateľské práva).
Veľmi dôležité oblasti, ktoré sú v línii mojich záujmov ( človek nemôže rozumieť všetkému), sú zdravotníctvo a školstvo. Aj tu sú zmeny nutné. Máme podstatne viac učiteľov ako potrebujeme. Máme veľmi nízku kvalitu zariadení. Máme veľa súkromných škôl, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu. Všetky peniaze, ktoré sa ušetria, pritom musia smerovať naspäť do školstva. Školstvo si žiada hlbší rozbor - individuálny pre každú kategóriu školy.
Otázka odmeňovania je samostatná kapitola... a kvalita vzdelávania tiež... Takže začal by som kvalitou...možno aj pedagogických vysokých škôl.
Zdravotníctvo - v každom prípade sa musí nastaviť legislatíva tak , aby sa zakázal tvoriť zisk zdravotným poisťovniam. Ale potom musí štát vyžadovať zodpovednosť aj od seba. Napr. v manažmente fakultných nemocníc, keďže tam má priamy dosah. Ak sa tieto nemocnice stále zadlžujú, tak buď je zle nastavený systém alebo nekvalifikovaný top manažment. Veľmi ma trápi súčasná kríza hodnôt.
V čom vidím kolektívnu vinu ?
Všetci nadávajú na školstvo ako inštitúciu alebo rezort, ktorý má dávať lepšie benefity, ale kritici nepovedia, že k zhoršovaniu kvality škôl prispievajú svojim asociálnym správaním samotní „odberatelia“ týchto služieb. Ako sa dá zabezpečiť napr. svetová úroveň výskumu a vzdelávania s ľuďmi, ktorí školu používajú ako prostriedok na dosiahnutie svojho sociálneho pohodlia ?
To isté sa týka aj zdravotníctva - každý sa sťažuje na to, aké je všetko nekvalitné, len božechráň žiadať od kritikov trocha sebareflexie: ľudia sa špatne stravujú, fajčia, drogujú, nehýbu sa, a keď na nich doľahnú choroby, o ktoré si koledovali, zlí sú zdravotníci, zlé sú nemocnice, poisťovne, proste všetci...A vyriešiť to má raz vláda pravého stredu, potom ľavého stredu, potom koalícia a bohvie kto ešte.
Čo ma však ešte trápi je , že na Slovensku asi chýba duchovná elita a teda aj duchovná autorita, čo vedie k občianskej apatii a rastu amorálnosti konania. Duchovná elita nie je aritmetickým súčtom nafúkaných ľudí, ale komunikujúca množina kultivovaných vizionárov.
Veľký problém stále vidím aj v spolupráci medzi koalíciou a opozíciou. Neviem prečo musí opozícia neustále koalícii šlapať do nádejí. Keby si vedeli - a zrejme na tom to „visí“ - sadnúť a povedať si na pol roka dopredu body, pri ktorých by si vedeli predstaviť spoluprácu, možno by to fungovalo .
Takže je to otázka vôle...dobrej vôle a systému... zatiaľ chýba aj jedno aj druhé.
Dušan Piršel
autor je sociológ