„Nie je to boj s človekom, ktorý nehodu spôsobil, ale administratívna a odborná procedúra s poisťovňami. Tie totiž vyplácajú len tie nároky, ktoré si poškodený uplatní a preukáže. O týchto nárokoch však ľudia nemajú väčšinou ani potuchy,“ definuje základný problém Dalimil Hatok, predseda predstavenstva spoločnosti VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s.
Aké sú najčastejšie problémy pri získavaní odškodnenia po nehode?
na strane poškodených:
- nevedomosť a nízke právne povedomie (nízka alebo úplná neznalosť nárokov, premlčanie nárokov, chýbajúca alebo zanedbaná dokumentácia);
- nezáujem v zlej fyzickej či psychickej situácii po nehode „bojovať“ s poisťovateľom;
- neoprávnené obavy poškodených prameniace z nedostatku informácií (napr. manžel, ako vodič – vinník nehody, sa obáva, že odškodnenie vyplatené manželke, ako zranenej spolujazdkyni, bude musieť uhradiť poisťovni);
- ľudské ohľady (napr. ľudia žijúci na dedinách neuplatnia svoje nároky kvôli závisti susedov, predsudkom, a pod.).
na strane poisťovní:
- tlak poisťovateľov na poškodených (neprimerané krátenia poistného plnenia; spoliehanie sa na to, že poškodení sa nebudú domáhať svojich nárokov);
- poisťovne sa bránia odbornému zastupovaniu poškodených (sú si vedomé toho, že profesionálny zástupca uplatní pre klienta všetky zákonné nároky a v plnej výške);
- slabá ochota a prax uznávaniu psychických následkov po nehodách a nákladov rehabilitácie poškodených.
Kde vidíme nedostatky v legislatíve a čo je potrebné zmeniť?
Chýba odškodnenie za smrť účastníka nehody v prípade nehôd s tragickými následkami, ktoré je štandardné v okolitých krajinách aj EÚ (u nás sa preplácajú len pohrebné náklady).
Zákon o PZP v sebe ukrýva diskrimináciu pri tzv. pozostalostnej úrazovej rente – zákon priamo zvýhodňuje pozostalých po zosnulom, ktorý mal súdom priznanú vyživovaciu povinnosť. Iba im sa totiž vypláca pozostalostná úrazová renta po zosnulom.
- Vnímame tiež slabý inštitucionálny tlak a sankcie voči prevádzkovateľom nepoistených vozidiel: problematike by sa mala venovať Slovenská kancelária poisťovateľov a poisťovne.
Systém fungovania PZP a odškodnenia
Obete dopravných nehôd (nie však vinníci) majú nárok na finančné odškodnenie po nehode z PZP vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Nároky sa uplatňujú v príslušnej poisťovni, kde bolo vozidlo v čase nehody poistené (alebo v SKP – Slovenská kancelária poisťovateľov; www.skp.sk, prípadne v zahraničnej poisťovni - u zástupcu poisťovne na našom území alebo v zahraničí).
Nárok na odškodnenie majú poškodení vodiči, spolujazdci, pasažieri, chodci, cyklisti, motocyklisti. Systém PZP upravuje najmä samostatný zákon (Z.č.381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov) a občiansky zákonník.
Na Slovensku dnes pôsobí 11 subjektov poskytujúcich tento produkt. Nároky z PZP je nutné uplatniť a preukázať včas, v rámci tzv. subjektívnej premlčacej doby (2 roky od zistenia rozsahu zranení a ukončenia šetrenia nehody). Preukázať a vyčísliť ich musí poškodený – príslušná poisťovňa povinná uhradiť škodu je v pasívnej pozícii (nemá povinnosť o nárokoch poškodeného informovať). Treba podotknúť, že poisťovne často nazývajú poškodených svojimi KLIENTAMI, pričom mnohokrát poškodený nemá s danou poisťovňou žiadny vzťah – práve naopak – poisťovňa je protistranou, ktorá mu má vyplatiť finančné odškodnenie (príklady: chodec zrazený na prechode; zrážka dvoch protiidúcich áut; nehoda v zahraničí a pod.) Zmyslom produktu PZP je prenos zodpovednosti pri pokrytí nákladov súvisiacich so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla vinníka/prevádzkovateľa vozidla na poisťovňu – za primeranú cenu (poistné), v konkurenčnom prostredí. Zároveň je to možnosť pre poškodených, ako skutočne vymôcť finančnú kompenzáciu za utrpenú škodu po dopravnej nehode, ktorá im bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla – teda za ňu nenesú zodpovednosť.