Hegemónia Američanov vo svete peňazí pokračuje. Aj v tomto roku získali "Nobelovu" cenu ekonómovia spoza Atlantiku. Leonid Hurwitcz, Eric Maskin a Roger Myerson ju dostali za položenie základov teórie určujúcej, za akých podmienok budú konkrétne trhy a mechanizmy fungovať "spoločensky žiaducim spôsobom".
Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela udeľujú od roku 1968 a nepatrí medzi tradičné Nobelove ceny, ktoré švédsky vynálezca spomína vo svojom závete. Medzi jej laureátmi jednoznačne dominujú Američania, v uplynulej dekáde nechýbal ich zástupca v Štokholme ani raz.
Teória návrhu mechanizmov, ktorou si trojica čerstvých laureátov cenu za ekonómiu vyslúžila, hovorí, že pre správny výsledok (čohokoľvek) je zásadné nastavenie stimulov jednotlivých aktérov. Na rozdiel od otca klasickej ekonómie Adama Smitha a jeho "neviditeľnej ruky trhu" ich teória počíta s odchýlkami od ideálneho stavu, napríklad s tým, že účastníci trhu nebudú rovnako informovaní.
Výsledky tejto teórie, úzko prepojenej s teóriou hier Hollywoodom presláveného Johna Nasha alebo s teóriou ekonomických kontraktov, je možné použiť pri určovaní pravidiel pre aukcie alebo špecifické trhy. Dajú sa však použiť napríklad aj pri rozmiestňovaní medikov do nemocničných praxí alebo vo verejných financiách pre určenie optimálneho daňového systému.
Ako prvý túto teóriu inicioval Hurwitcz, ktorý má dnes už 90 rokov. Zvyšní dvaja ocenení ekonómovia Maskin a Myerson ju zdokonalili. Maskin ju mal príležitosť vyskúšať si ju v praxi začiatkom 90. rokov, keď jej princípy mohol aplikovať ako radca talianskej centrálnej banky pri reforme aukcií štátnych dlhopisov.
StoryEditor