Nový tlačový zákon, ktorý platí od 1. júna 2008, prináša viacero zmien. Jeho predmetom je úprava:
– práv a povinností vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií,
– zodpovednosti za zverejňované informácie,
– uplatnenia práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie,
– systému evidovania tlače,
– sankcií za porušenie povinností ustanovených tlačovým zákonom.
V zmysle nového tlačového zákona je pojem periodická tlač definovaný ako noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát ročne. Z uvedeného vyplýva, že predmetný zákon sa netýka informácií alebo obsahov šírených internetom alebo počítačovou sieťou a zároveň neupravuje práva a povinnosti vydavateľa v prípade, ak sú noviny uverejňované čisto v elektronickej forme v rámci internetovej domény.
Riskantná ochrana zdroja
Zásadnou zmenou v novom tlačovom zákone oproti doterajšej platnej právnej úprave je ochrana zdroja, pričom nový zákon zaručuje plnú ochranu nielen zdroja, ale i obsahu informácií. Vydavatelia a tlačové agentúry sú povinné zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré by umožnili zistiť totožnosť fyzickej osoby, zdroja, ktorý im poskytol informácie. Tejto povinnosti sa môžu vydavatelia, resp. tlačové agentúry, zbaviť len na základe súhlasu konkrétnej fyzickej osoby, ktorá informácie poskytla. V prípade, ak fyzická osoba súhlas neudelí, nemôže vydavateľ, resp. tlačová agentúra, zverejniť informácie o jej totožnosti. Zákon pozná jedinú výnimku – povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na zákonnú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. Uvedená úprava je výhodná pre osoby, ktoré poskytujú informácie redaktorom, resp. iným zamestnancom vydavateľa a to z dôvodu, že majú istotu o nevyzradení ich totožnosti. Naopak, pre vydavateľa bude ťažké preukazovať pravdivosť informácií získaných z týchto zdrojov.
Nový tlačový zákon ďalej zakladá zodpovednosť vydavateľa a tlačovej agentúry za obsah periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva. Zo zodpovednosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry je vyňatá len zodpovednosť za informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci a oznámenie v naliehavom verejnom záujme, ktoré sú povinní na požiadanie orgánu verejnej moci v zmysle novej právnej úpravy uverejniť. Vydavateľ periodickej tlače súčasne nezodpovedá za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii alebo za klamlivú a porovnávaciu reklamu. Na druhej strane však zodpovedá za obsah informácií uvedených v oprave, v odpovedi či dodatočnom oznámení, pričom do obsahu textu odpovede, opravy alebo dodatočného oznámenia nemôže žiadnym spôsobom zasahovať. V tejto súvislosti môžu vzniknúť nemalé problémy pre vydavateľa tlače pri uverejňovaní požadovaných textov, pretože vydavateľ by mohol byť žalovaný pre uverejnenie informácií v odpovedi, oprave alebo dodatočnom oznámení, ak by sa dotýkali cti, súkromia, osobnosti, resp. názvu alebo dobrej povesti tretích osôb.
Kontroverzné právo na odpoveď
Okrem práva na opravu zaviedol nový tlačový zákon právo na dodatočné oznámenie a v poslednom čase veľmi diskutovaný inštitút práva na odpoveď. Z dôvodovej správy tlačového zákona vyplýva, že „Základný rozdiel medzi opravou a odpoveďou je ten, že oprava je vždy opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry a odpoveď je vždy vyjadrením dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby. Účelom je vytvoriť rovnosť podmienok a umožniť dotknutým osobám, aby v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve prezentovali svoje stanovisko k uverejnenému skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka ich cti, dôstojnosti, súkromia a dobrej povesti.“
Vychádzajúc z ustanovení nového tlačového zákona, každá fyzická aj právnická osoba, ktorej oprávnené záujmy boli uverejnením určitej informácie v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve dotknuté, má právo na rovnocennú nápravu. Dotknutá osoba má právo žiadať bezplatné uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Toto právo sa však vzťahuje len na skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť je možné objektívne preukázať, nie na hodnotiace úsudky, kritiku alebo názory. Odpoveď musí byť uverejnená na rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu v tej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, ktoré o jej veci verejne informovali, a odpoveď musí byť uverejnená tak, ako bola napísaná žiadateľom.
V Českej republike zákon č. 46/2000 Sb. o právech a povinnostech při vydávání periodického tisku a o změně některých dalších zákonů v § 10 taktiež upravuje právo na odpoveď podobným spôsobom ako nová právna úprava Slovenskej republiky. Zásadný rozdiel spočíva predovšetkým v možnosti použiť tento inštitút v prípade zverejnenia pravdivých skutkových tvrdení a vo výnimkách z povinnosti vydavateľa, resp. tlačovej agentúry uverejniť odpoveď.
Použijúc extenzívny výklad § 10 ods. 1 a ods. 2 českého tlačového zákona možno dospieť k záveru, že právo na odpoveď je možné podľa českej právnej úpravy použiť len na skutkové tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, neúplné alebo inak pravdu skresľujúce. Naopak, v novom slovenskom tlačovom zákone je možné žiadať o zverejnenie odpovede aj v prípade, ak skutkové tvrdenie bolo pravdivé, ale dotknutá osoba sa domnieva, že zverejnené tvrdenie sa dotklo jej cti, dôstojnosti alebo súkromia, resp. názvu alebo dobrej povesti u právnických osôb.
Ďalším podstatným rozdielom pri porovnaní úpravy práva na odpoveď v právnom poriadku Slovenskej republiky a Českej republiky je, že pokiaľ v novom tlačovom zákone Slovenskej republiky vydavateľ alebo tlačová agentúra nemá povinnosť zverejniť odpoveď len v prípade formálnych nedostatkov žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v prípade, ak odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede, tlačový zákon Českej republiky medzi výnimky zaraďuje najmä prípad, keď by uverejnenie navrhnutého textu bolo v rozpore s dobrými mravmi, alebo by jeho uverejnením došlo k spáchaniu trestného činu alebo správneho deliktu. Vydavatelia, resp. tlačové agentúry v Slovenskej republike budú musieť zverejniť odpoveď, ak sa chcú vyhnúť žalobe o zverejnenie odpovede, ktorou môže dotknutá osoba požadovať aj peňažnú náhradu od 50 000 Sk do 150 000 Sk. Týmto zverejnením sa však vystavujú riziku začatia trestného stíhania, správneho konania, resp. porušenia dobrých mravov, z čoho im môže vzniknúť ujma.
V prípade častého využívania práva na odpoveď, ktoré by sa týkalo aj pravdivých skutkových tvrdení, môže nastať situácia, že čitatelia nebudú informovaní o záležitostiach verejného záujmu vecne, ale, naopak, množstvo zverejnených informácií v súvislosti s uplatnením práva na odpoveď bude na čitateľov pôsobiť zmätočne a nedôveryhodne.
Zmeny, ktoré so sebou aplikácia nového tlačového zákona prinesie, sa však prejavia až neskôr pri vykonávaní jeho jednotlivých ustanovení v praxi. Už teraz však vydavatelia periodickej tlače, ako aj časť odbornej verejnosti, varujú pred možným zneužívaním nových povinností vydavateľov a tlačových agentúr, čím by mohlo dôjsť k potlačeniu úlohy tlače rozširovať informácie a myšlienky vo veciach verejného záujmu.