Jiří Weigl: Rozdelenie federálneho štátu bolo jasné českej strane už po voľbách alebo Samostatnosť nechceme 11

Veľmi dôležitým bodom rokovaní ODS a HZDS bolo augustové stretnutie v Brne, kde boli ústrednými témami otázky Štefana Bačinského a vedenia FBIS - bolo vymenené vedenie FBIS za rozdelenie Česko-Slovenska?

Myslím, že toto je veľmi silné tvrdenie. Rozdelenie federálneho štátu bolo jasné českej strane už po voľbách.  Od chvíle, keď sa Klaus stal predsedom českej vlády, bolo jasné, že cesta k udržaniu štátu nejestvuje. Klaus mal z toho dosť veľkú traumu a keď si mal voliť, akým  premiérom má byť, či českým alebo federálnym, tak obišiel všetkých poradcov a pýtal sa, čo má robiť. Klaus to veľmi seriózne zvažoval, ale keď toto rozhodnutie urobil, tak bolo jasné, že rokovania musia ísť týmto smerom. Ako človek, ktorý uvažuje veľmi koncentrovaným spôsobom, vidí presnú líniu a nejaké parciálne veci ako tajné služby sú iba kartami v hre, ale nie sú podstatou problému. Tam bolo jasné, že sa to vylicitovať nedá. Jednoducho tak ako sa vzťahy národných reprezentácií dostali ďaleko, bolo jasné, že buď sa proces agónie bude predlžovať,  alebo si nalejeme čistého vína a povieme si, ako čo najracionálnejšie naše vzťahy trvalo usporiadať, aby obe krajiny mohli fungovať. Viem však, že sa toho slovenská strana zľakla, to bolo známe, dokonca na niektorých rokovaniach sa povedalo, buďte chlapi, tie rokovania sa dostávali až do týchto polôh. Na augustovom rokovaní som to vnímal už ako technicistné, lebo slovenská strana potrebovala využiť čas, aby si to priznala, ale žeby sa to dalo kúpiť, to asi nie.

Programy HZDS a ODS boli dosť zjavne odlišné, dokonca keď pán Kočárník alebo Tošovský porovnali oba programy a vyšlo im, že to boli nekompatibilné veci, ktoré nemôžu jestvovať v jednom spoločnom ekonomickom priestore. Kedy Klaus, že zistil, že sa to ďalej nedá udržať? Prvé rokovania boli predsa o udržaní federácie...

Pán Klaus bol predtým aj federálnym ministrom financií, ja som bol aj na tom ministerstve a v tomto medziobdobí sa na oboch stranách hralo, kto koho dotuje, kto na koho dopláca. ODS sa na tomto spore dosť profilovala ako zástanca českých záujmov a hovorila, že je nutný koniec peňazovodov a podobne. Federálny minister financií však musí rozpočet federácie zostaviť a bolo úplne jasné, že bez masívnych fiskálnych transferov federácia  nemôže existovať. Na Slovensku boli dopady transformácie väčšie ako v Čechách a vymýšľali sa rôzne kúzla, aby tie peniaze mohli ísť na Slovensko a pritom sa to nepovedalo... Vytiahli sa všetky sociálne výdavky z národných na federálnu úroveň a potom to bolo zamaskované, že nejde o transfer, ale v podstate to išlo z federálneho rozpočtu, ktorý z väčšej časti tvorili české daňové výnosy, ale platili sa z toho dôchodky a dávky v nezamestnanosti. Toto robil Klaus z racionálnych dôvodov, lebo vedel, že bez toho by sa federácia rozpadla ešte skôr.

Všetka tá iracionalita, keď sa povedalo...