StoryEditor

Spor o budúcu podobu európskych daní pokračuje

Európska komisia požaduje od členských krajín, aby súhlasili so zjednotením základu na výpočet podnikových daní od roku 2008. Sľubuje si od toho rast ekonomiky a zlepšenie vnútorného európskeho trhu.

Európska komisia požaduje od členských krajín, aby súhlasili so zjednotením základu na výpočet podnikových daní od roku 2008. Sľubuje si od toho rast ekonomiky a zlepšenie vnútorného európskeho trhu. Eurokomisár pre daňovú politiku László Kovács v správe, ktorú schválila Európska komisia, upozornil, že vlády budú musieť vo svojej daňovej legislatíve vykonať viaceré zmeny a vyzval ich na väčšiu ochotu spolupracovať. Podľa odporcov tohto návrhu predstavuje len prvý krok k postupnému zladeniu daňových sadzieb v EÚ. Kovács však takéto obavy odmieta.
Včerajšia správa je výsledkom práce expertnej skupiny, ministri financií sa ňou budú zaoberať na neformálnej schôdzke koncom týždňa vo Viedni. Ak by sa Kovácsovi všetky krajiny nepodarilo presvedčiť, má v úmysle spustiť takzvanú procedúru zosilnenej spolupráce. Tá umožňuje to, že sa na jednotných pravidlách dohodne najmenej osem štátov, ostatné sa budú môcť pripojiť neskôr.
Slovenský postoj je však zatiaľ negatívny. "Sme proti harmonizácii. Európska únia si dala za cieľ dobehnúť v konkurencieschopnosti USA, zjednocovanie daňových základov, v takejto podobe však tomu nepomôže," vyhlásil hovorca ministerstva Peter Papanek. Podľa jeho slov totiž európskym firmám viac ako jednotný základ pomôže pozitívna daňová konkurencia. Ministerstvo financií je ochotné so snahami o harmonizáciu súhlasiť iba vtedy, ak by sa únia rozhodla pre slovenský model daňového základu. "Presadzujeme široký a jednoduchý daňový základ bez množstva výnimiek a odpočítateľných položiek. To však nie je prípad tohto návrhu," povedal Papanek. S harmonizáciou okrem Slovenska nesúhlasí napríklad ani Veľká Británia, pobaltské krajiny a vyhýbavo sa k týmto plánom stavia aj Česko.
Podľa analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka je pre krajiny únie nevyhnutné zachovať si vysokú mieru nezávislosti rozpočtovej politiky. Platí to najmä pre štáty, ktoré sú členmi alebo vstúpia do eurozóny. "Nebudú totiž môcť používať menovú politiku ako nástroj na podporu domáceho hospodárstva, zostáva im tak jediný nástroj, a tým je fiškálna politika," tvrdí Blaščák. Podľa neho je za celou snahou o zbližovanie daňových pravidiel medzi štátmi únie obava krajín ako Nemecko či Francúzsko z vysokej daňovej konkurencie najmä nových členov EÚ. "Jednotná daňová politika bude mať zmysel okolo roku 2035, keď bude aj Slovensko na úrovni priemeru únie."

Prezident združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec považuje kroky smerujúce k zjednoteniu základu na výpočet podnikových daní za prípravu na úplnú daňovú harmonizáciu Európy. "Dosah takéhoto rozhodnutia by bol jednoznačný - krajiny s nižším daňovým zaťažením by sa museli prispôsobiť, čo by pre ne znamenalo jeho nárast. To by bol aj prípad Slovenska," myslí si Oravec. Preto odporúča ísť skôr cestou "prirodzenej" harmonizácie cez daňovú konkurenciu, čo by, naopak, vytváralo tlak na znižovanie ich sadzieb.

menuLevel = 1, menuRoute = dennik, menuAlias = dennik, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
19. apríl 2024 11:04